Milosť Liptovský Mikuláš

Články

Úvod > Články > Zákonníctvo

Zákonníctvo

Daniel Šobr

commandments-opt.jpeg Každého čitateľa zarazí, koľko konfliktov v Novom zákone zapríčinili farizeji a zákonníci. Zdá sa, že boli hlavnými nepriateľmi Mesiáša Ježiša Krista a následne najväčšou brzdou pri šírení evanjelia novovzniknutej cirkvi. Všade tam, kde apoštoli s úspechom vydávali svedectvo o Ježišovi, objavili sa farizeji a na zastavenie evanjelia neváhali použiť stráže, alebo pobúriť ľud. Keďže duchovné princípy sú rovnaké bez ohľadu na spoločenské usporiadanie, môžeme dôjsť k názoru, že aj dnes je zákonníctvo jednou z hlavných prekážok šírenia evanjelia. Na to, aby sme si zodpovedali, ako pôsobia farizeji a zákonníci dnes, musíme porozumieť otázke zákona a milosti.

Úloha zákona

Keby sme mali vypísať iba citáty z epištol, ktoré hovoria o zákone a milosti, museli by sme opísať polovicu epištol Rimanom a Galaťanom. Pokúsime sa celý problém prebrať čo najjednoduchšie.

V prebudeneckom kresťanstve sa vyformoval voči zákonu trochu nesprávny až pohŕdavý postoj, čo považujem za veľký omyl. Apoštol Pavol upozorňuje, že zákon je dobrý, duchovný, čiže problém nie je so zákonom, ale problém je s hriešnou prirodzenosťou človeka. Hriech totiž existoval už pred zákonom. Prvý hriech bol spáchaný v nebi, potom skrze Adama vnikol do sveta (Rim 5) a ľudskú prirodzenosť úplne zmenil. Prvým viditeľným dôsledkom preniknutia hriechu do sveta je realita smrti, lebo za hriech je smrť. Preto pri vypočítavaní rodokmeňov na začiatku Biblie je vždy dodatok „a zomrel“. Dnes sa nad faktom smrti nikto nepozastaví, ale pre prvých ľudí to bolo prekvapivé. To, že všetci zomierajú, znamená, že všetci sú hriešnici. Voľakto povedal, že človek nie je hriešnik, pretože hreší, ale hreší, pretože je hriešnik. Hriech, ktorý prenikol do sveta, ľudskú prirodzenosť úplne zmenil. Človek je skazenejší oveľa viac, ako si vie pripustiť a hreší bez ohľadu na to, či pozná Boží zákon, alebo nie.

Obdobie po vydaní zákona bolo oveľa ťažšie ako doba zasľúbení, v ktorej žili Abrahám, Izák a Jákob. Títo sa stále hnali za požehnaniami a na to, aby ich dosiahli museli mať neustále pozornosť upriamenú na všemohúceho Boha a dôverovať Jeho Slovu. Abrahám veril, že čokoľvek Boh zasľúbil, je schopný aj naplniť. To, že ľudia viery majú upriamený pohľad na Pána, im zabráni vŕtať sa sami v sebe a neustále posudzovať a odsudzovať svojich blížnych. Aj po vydaní zákona bolo možné žiť vo vzťahu s Bohom iba vierou. Desiata kapitola listu Korinťanom hovorí, že Izraelci nevošli do zasľúbenej zeme pre neveru. Jozue a Kálef vošli do Kanaánu vierou, a aj hrdinovia viery, ako boli Jozue, Samuel alebo Dávid žili vierou, aj keď v období zákona. Drvivá väčšina ľudí v období zákona však úplne zlyhala. Jozue a Kálef boli dvaja z dvoch miliónov.

Zákonníctvo úplne zničilo všetko dobré v spoločnosti. Tam, kde nastupuje zákon, mizne viera, Pánova prítomnosť sa vzdiali, zmizne radosť, láska, entuziazmus, tvorivosť, a vôbec všetko dobré.

Čo nevedel zákon a čo vie milosť

Ako sme vyššie konštatovali, zákon iba odhalil a posilnil ľudský hriech a urobil všetkých vinnými. Viac zákon nevie urobiť, nevie človeka zmeniť, nevie ho napraviť, aby viac nehrešil. Zákon nevie sprostredkovať nič z Božieho dobra, ako je odpustenie, láska, a tiež sa skrze zákon človek nenaplní Svätým Duchom. Všetky tieto dobré veci prichádzajú iba skrze milosť, ktorá sa stala v Kristu Ježišovi. „A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.“ (Jn 1:16-18) Je to úžasné. V Kristu Ježišovi sa zjavila milosť. Boží Syn neprišiel na to, aby svet odsúdil, ale hľadá, čo by bolo zahynulo. Preto je nesmierne dôležité vojsť do hlbokého vzťahu a spoločenstva s Ježišom, lebo skrze Neho prúdi všetko to, čo človek potrebuje a čo nariadenia zákona, hoci sú dobré, nikdy nevedia sprostredkovať. Keď sme uverili v radostnú zvesť evanjelia a vyznali Ježiša ako Pána, začal prúdiť Duch milosti do nášho srdca. Keď sa človek ponorí do vody pri krste, stotožní sa s Jeho smrťou, a keď vychádza z vody stotožní sa s Jeho zmŕtvychvstaním. „Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť, aby sme, ako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života. Lebo ak sme sa stali spolusrastlými podobnosťou jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme.“ (Rim 6:4-5) Keď sme sa stotožnili s Kristom, zomreli sme hriechu, svetu, aj sami sebe, no zomreli sme aj zákonu. Preto nie je možné po tom, ako človek vojde do vzťahu s Ježišom, znovu dúfať v to, že sa zapáči Bohu a príde k požehnaniu tým, že bude konať dobré skutky. Akonáhle sa človek stáva skutkocentrickým, dostáva sa na šikmú plochu zákonníctva. Človek musí zostať zameraný na Ježiša Krista, Jeho milosť a musí zostať Kristocentrický. Rozdiel medzi skutkocentrickým a Kristocentrickým človekom dobre vystihuje príbeh Márie a Marty, ktoré obidve Pána rešpektovali. Zatiaľ čo Marta bola zamestnaná mnohými povinnosťami, ktoré sami osebe neboli zlé, Mária si vyvolila nad všetky skutky spoločenstvo s Ježišom Kristom. A tu sa dostávame k jednej dôležitej otázke, ktorú si musíme zodpovedať: „Ako sa prejavuje duch zákonníctva v súčasnosti?“

Zákonníctvo sa v Izraeli rozvinulo do takej miery, že farizeji pridali k Mojžišovmu zákonu ešte 630 nariadení.

Symptómy (znaky) zákonníctva

1.) Pýcha

Pýcha je samotným koreňom zákonníctva a úplne vylučuje milosť. Zákonník má o sebe vysokú mienku, je presvedčený, že on je merítkom toho, čo je správne, a čo nie, je presvedčený, že práve jeho viera je tá najpravejšia. Skutočne, tento postoj je tu dodnes. Opakovane sa stretávame s postojom, kedy ľudia brzdia evanjelium, používajúc veľmi rafinované heslá: „My sa držíme Písma.“ „My sme si vyvolili úzku cestu.“ „Je nás síce málo a hynieme, no hynieme podľa zákona.“ „ My nie sme zameraní na efekt, ale na hĺbku.“ Týmto postojom dávajú jasne najavo, že sú presvedčení, že tí druhí Pána tak nehľadajú, nedržia sa tak Písma, ani nejdú do hĺbky. Nemajú však k tomu žiadne oprávnenie. Všetky tieto vyhlásenia používajú v skutočnosti na to, aby bojovali proti tým, ktorí donášajú ovocie, proti tým, ktorí kážu evanjelium na verejnosti, a cez ktorých Boh koná. Aj farizeji sa snažili učeníkov zadržať kvôli tomu, že ich nemohli kontrolovať, a že si uzurpovali, že jedine oni majú právo hovoriť ľuďom o Bohu. Uvádzalo ich do zúrivosti, keď ľudia radšej počúvali Ježišových učeníkov a zvlášť, keď Boh potvrdzoval nadprirodzene práve apoštolov, a nie ich. Táto pýcha ich nakoniec doviedla k tomu, že sa úplne postavili proti Svätému Duchu. Preto je zákonníctvo najhoršia sila, ktorej musí cirkev čeliť.

2.) Súdičstvo

Zákonník je rýchly odsúdiť a pranierovať druhého, čo je najlepšie vykreslené v príbehu ženy, ktorá bola prichytená pri cudzoložstve. Rozdiel medzi ňou a farizejmi, ktorí držali kamene, bol v tom, že momentálne bola prichytená ona. No keď Ježiš začal odhaľovať ich skutky, píšuc ich do piesku, postupne sa všetci vytratili. Častokrát, keď niekto volá po potrestaní brata v cirkvi, okamžite ma napadne, aké asi maslo má na hlave tento „spravodlivý“.

3.) Nemilosrdnosť

ukamenovanie-opt.jpeg Prísne črty, zachmúrená tvár, nedostatok radosti, tvrdosť a nemilosrdnosť, to sú slová, ktoré môžeme použiť vo vzťahu k zákonníkom. Iný príbeh hovorí, že keď Ježiš vošiel do domu farizeja Šimona, prišla k nemu žena a začala mu slzami umývať nohy. Keď sa farizej veľmi pohoršil, Ježiš mu vysvetlil, že ženin spontánny prejav vďačnosti a lásky pramení z toho, že jej boli odpustené hriechy, no jemu vytkol, že mu žiadnu vďačnosť a lásku po celú dobu návštevy neprejavil, iba povinnú pohostinnosť. Človek, ktorý žije z milosti, je vďačný a šťastný a vie prejaviť milosrdenstvo, emócie, vďačnosť a lásku. No mnohých návštevníkov kostolov charakterizuje veľká prísnosť, netešia sa zo spasenia, nie sú vďační, vedia iba súdiť a karhať.

4.) Nedostatok lásky

„Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, v tom: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! Ale ak sa navzájom hryziete a žeriete, hľaďte, aby ste neboli jedni od druhých strávení.“ (Gal 5:14-15) Naplnením Božieho zákona je láska. Proti láske zákon nezmôže nič. No problém zákonníkov je ten, že lásku nevedia ani prijať, lebo neprijímajú ani milosť, a potom ju nevedia ani dávať. Ešte sa vedia robiť peknými na pracovisku alebo pred susedmi, no doma sa odohráva malý šeol. Všetky vady charakteru musia znášať tí najbližší. Žiadna vrúcnosť, žiadna milosť, žiadna láska, iba obvinenie, prísnosť a boje. Zákonníctvo vyluhuje z človeka nielen prvú lásku, ale aj lásku vôbec.

5.) Zlý postoj k Duchu Svätému

Zákonník má problém nielen s láskou a s ľuďmi, ale aj so vzťahom so Svätým Duchom. Preto ľudia, aj celé cirkvi, ktoré sú skutkocentrické (v skutočnosti nie sú, iba to tvrdia) vôbec nevedia, čo to je byť naplnený Svätým Duchom. Galaťania, ktorí sa obrátili a prijali spasenie na základe milosti, a potom boli zvedení do pasce zákonníctva, dostali od Pavla jednoduchú otázku: „Svätého Ducha ste dostali na základe skutkov (zákona) alebo milosti (viery)?“ (Gal 3:2) Aj to sa môže stať, že sa niekto obráti v charizmatickom hnutí, ľahko sa naplní Svätým Duchom, chvíľu v ňom aj prúdi, no postupne, ak nezavrhne svoj zákonnícky postoj, bude mať so Svätým Duchom čím ďalej väčší problém. To je dôvod, prečo vidíme v cirkvi čudný jav, že ľudia, ktorí boli voľakedy nadšení pre Pána, plní nadšenia a dynamizmu Svätého Ducha, sa už teraz nevedia tešiť, nie sú priami a prostí pri chválach, začali byť kritickí, namyslení a postupne sa stávajú farizejmi a kritikmi, vedúc pri tom dvojtvárny život. Svätý Duch zákonníctvo odhaľuje veľmi jasne. Nikto nikdy nezačne hovoriť v jazykoch preto, že bude dodržiavať napríklad ustanovenia o pokrmoch z Mojžišovského zákona. Nikto sa nenaplní Svätým Duchom pri vykonávaní skutkov a obradov. Dokonca sa nikto nenaplní Svätým Duchom, pokiaľ sa dal do pozície sudiča, aj keď naozaj robí jeden dobrý skutok za druhým. Prečo? Lebo robiť dobré skutky je normálne, ale problém je s tým, čo človek dobre neurobí.

Zákonník je rýchly odsúdiť a pranierovať druhého

6.) Bez ovocia

Zákonníci nemajú ovocie Ducha, o láske vedia iba rozprávať a radosť ich veľmi znervózňuje. Cirkvi, ktoré sa dostali do zákonníctva sa zmenšujú, aj keď používajú všetky nečisté fígle, ako sú ohováranie, manipulácia a klamstvá o druhých na to, aby si udržali členov. Zákonníci nemajú učeníkov, lebo ich nikto nechce nasledovať, nemajú pomazanie, lebo nežijú vierou. Skutočné nadprirodzené pôsobenie Svätého Ducha kamuflujú a nahrádzajú ho rôznymi videniami, čím sa dostávajú do pasce okultizmu.

Ako sa chrániť zákonníctva

1.) O milosti musíme veľa hovoriť. „No, strávili tam dlhý čas a hovorili smele pri pomoci Pána, ktorý vydával slovu svojej milosti svedectvo a dával, aby sa diali divy a zázraky skrze ich ruky.“ (Sk 14:3) Kážme evanjelium, hovorme o tom, že Ježiš odpúšťa hriechy, o tom, že je dobrý. Jeden druhého povzbudzujme, tak ako nás nabáda Božie slovo, buďme k sebe vľúdni, priami, stráňme sa obviňovania, urážlivosti, škriepok a hádok.

2.) Nech je v strede tvojho života Ježiš Kristus ako osoba. Kresťanstvo nie je súborom rituálov a nariadení, ale ide v ňom o vzťah s Ježišom, v ktorom dochádza k odovzdaniu sa jeden druhému. Iba v tomto vzťahu, napojený na vínny kmeň, môže sa človek stávať lepším.

3.) Vďačnosť, dobrorečenie, spevy. „Hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi.“ (Ef 5:19) Vďačnosť a chvály udržujú srdce človeka v správnom postoji, pri radostných oslavách sa srdce oslobodí od horkosti, sklamania, urážky, frustrácie a hnevu, Boh sa ho dotkne a človek je znovu schopný a ochotný odovzdať sa Pánovi.

Uč sa milosrdnosti, odpúšťaniu, láske. Vždy keď uvidíš, že tvoj brat má smietku v oku, uvedom si, že možno ty máš v ňom niekoľko brvien. Trénuj sa v láske, lásku prejavuj zvlášť tým najbližším ľuďom.

4.) Miluj Svätého Ducha, veľa sa modli v jazykoch, uč sa prúdiť v pomazaní, uč sa byť vedený Svätým Duchom, nezabudni sa stále naplniť. V cirkvi sa správaj tak, aby sa Svätý Duch mohol prejaviť v čo najväčšej miere, nebuď brzdou.

5.) Buď požehnanecentrický. Miluj požehnanie. Byť požehnaný nie je hriech. Žeň sa za dobrými vecami, snívaj o veľkých cirkvách, rozmýšľaj o tom, že budeš veľkým služobníkom, priprav sa na veľké pomazanie, na uzdravenie chorých, na veľké Božie skutky. Napreduj aj v osobnom živote, buď úspešný v práci, buduj rodinu, firmu, postav dom a pod. Maj pred sebou veľké ciele, také, ktoré nemôžeš sám dosiahnuť. Toto ťa urobí závislým od Boha, oslobodí od pýchy a zákonníctva a urobí ťa vďačným človekom, lebo my sme synmi Abrahámovými z viery, a nie synmi Mojžišovými zo zákona.

6.) Nedaj sa znechutiť zákonníkmi. Nedaj sa zneistiť ľuďmi, ktorí ťa budú chcieť zatiahnuť do rituálov ako je umývanie nôh, šatky, alebo jedenie pokrmov, či do prázdnych rituálov a foriem v podobe sviatostí. Zákonníctvo tu bolo, je a do Pánovho príchodu tu bude a my sa musíme správať tak ako apoštol Pavol: „Ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.“ (Gal 2:4-5)

Keď zostaneme v milosti, zostaneme v Božej láske, vtedy Boh je s nami a do príchodu Pánovho kontinuálne budeme zažívať prebudenie. Ani zákonníci, ani nábožní ľudia, ani štátna moc, ani pani Škodílková, ani brány pekiel cirkev nemôžu zastaviť.