Milosť Liptovský Mikuláš

Články

Úvod > Články > Saulove syndrómy

Saulove syndrómy

Jaroslav Kříž

Sebapozdvihnutie zastaví pozitívny vývoj a život začne smerovať k pádu.

Boh je dobrý. Preto aj Jeho plán pre človeka, ktorého stvoril, je dobrý. Pán chce, aby sa život človeka rozvinul, chce, aby človek na základe svojho života podriadeného Božiemu slovu došiel k požehnaniu. Stvoriteľ chce v človeku vyformovať dobrú, citlivú a spravodlivú dušu, chce aby rástlo ovocie jeho života, či už je to práca alebo rodina. Boží muži opúšťali šťastný život „sýti dní“ s vedomím, že ich životný zápas prebehol v snahe naplniť Božiu vôľu. Dvadsiata ôsma kapitola piatej knihy Mojžišovej vymenúva v prvých štrnástich veršoch požehnania, ktoré sú dôsledkom podriadenosti Božiemu slovu. Tieto požehnania sú zhrnuté v jednom verši: „A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil.“ (5M 28,13) Každý normálny človek túži po živote, v ktorom je pozdvihnutie a požehnanie a vidíme, že po tom túži aj Pán. Kľúčovou otázkou teda je, či chce človek získať požehnanie skrze život prežitý v harmonickom vzťahu s Bohom, alebo sa chce pozdvihnúť sám. Sebapozdvihnutie, či získanie majetku, alebo vplyvu bez ohľadu na poslušnosť Božiemu slovu privedie človeka do zlomového bodu, kedy sa pozitívny vývoj zastaví a jeho život začne smerovať k pádu. Biblickým jazykom by sme mohli povedať, že človek prestane byť hlavou a stane sa chvostom vlečeným bez možnosti kontroly rôznych neriešiteľných životných situácií, ktoré prichádzajú jedna za druhou. Dobrým príkladom takéhoto javu je prvý izraelský kráľ, Saul.

Saulovo povolanie

Musíme podčiarknuť, že Boh nepovolal Saula za kráľa preto, aby ho potom zavrhol. Saul bol kráľom legálne – Boh ho vyvolil, pomazal a uschopnil tým, že premenil jeho srdce. „A príde na teba Duch Hospodinov, a budeš prorokovať s nimi a budeš premenený na iného muža.“ (1Sam 10,6) V prvom období vlády si počínal dobre. Bol smelý, rozhodný, záležalo mu na osude Izraela a bol ochotný ísť do boja proti silnejšiemu nepriateľovi, spoliehajúc na Hospodinovu pomoc. Bachaš Ammonský si chcel podmaniť Jábešanov a na znamenie svojho panstva chcel každému vybiť oko. „A hľa, Saul prichádzal idúc za volmi z poľa. A Saul povedal: Čo je tomu ľudu, že plače? A porozprávali mu slová mužov z Jabeša. Vtedy prišiel Duch Boží na Saula, keď počul tie slová, a veľmi sa rozhneval. Potom vzal pár volov, rozsekal ich na kusy, rozposlal do všetkých krajov Izraelových po posloch a povedal: Kto by nevyšiel von za Saulom a Samuelom, nech sa tak stane jeho volom! A strach Hospodinov padol na ľud, a vyšli všetci ako jeden muž.“ (1Sam 11,5-7) Saul si získal rešpekt a podarilo sa mu zhromaždiť vojsko, ktoré slávne porazilo nepriateľov. „A stalo sa nasledujúceho dňa, že Saul rozdelil ľud na tri čaty, a vošli doprostred tábora za rannej stráže a bili Ammona až do horúčavy toho dňa. A bolo, že tí, ktorí pozostali, rozpŕchli sa tak, že ani dvaja z nich nezostali spolu.“ (1Sam 11,11)

Bod zlomu

Prvým dôvodom Saulovho pádu bolo, že pri bojoch s nepriateľmi opustil spravodlivosť a páchal zbytočné ukrutnosti. Pravdepodobnou príčinou tohto počínania boli jeho komplexy, nakoľko Samuel o Saulovi povedal, že bol malým vo svojich očiach. Druhým závažným dôvodom jeho pádu bolo, že prestal počúvať Hospodina. Presnejšie povedané, poslušnosť si začal vykladať po svojom. Boh nariadil Saulovi, aby úplne vyhladil Amalecha, čím mal naplniť Božie rozhodnutie z obdobia, kedy Izrael putoval z Egypta do zasľúbenej zeme a Amalech mu v tom chcel zabrániť. Saul niečo z Božieho príkazu splnil, niečo nie. V rozpore s Božou vôľou nechal žiť kráľa Agaga a ľudu sa chcel zavďačiť tým, že mu dovolil, aby si zobral korisť z lepších kusov dobytka. „Lebo som sa bál ľudu a poslúchol som na ich hlas.“ (1Sam 15,24b) Saul bol populista. Aby sa zavďačil ľuďom, pohrdol Božím prikázaním.

Najhoršie na jeho skutku bolo to, že si zrejme vôbec neuvedomoval, že vyšiel spod poslušnosti Bohu, a tým jeho kraľovanie stratilo legitimitu. Opakujem, Saul bol kráľom legitímne, ale spôsob, akým začal kraľovať legitímnym nebol. Preto sa trón pod ním začal triasť. Samuel sa ešte snažil Saulovi dohovoriť, no stretol sa s nenapraviteľnosťou, nepoučiteľnosťou a odmietaním korekcie. Vtedy dal Samuel ruky preč od Saula a odstúpil od neho, lebo prorocky videl, že koniec jeho kraľovania bude biedny. A skutočne, ak je niekto presvedčený o svojej neomylnosti a neprijíma korekcie, je to začiatok jeho pádu. Boh so Saulom skončil, zavrhol ho a povolal za kráľa Dávida.

Syndróm prvý: Depresia

„A Duch Hospodinov odišiel od Saula, a desil ho zlý duch, poslaný od Hospodina.“ (1Sam 16,14) Strata radosti je prvým znamením, že človek sa uchyľuje z cesty. Prítomnosť Svätého Ducha v živote človeka totiž vždy prináša radosť a dodáva silu potrebnú na prekonanie smútku, márnosti, zavrhnutia a podobne. Saul začal byť trápený zlými duchmi. Nevedel spávať, nemal pokoj, dostával záchvaty zúrivosti a uľavilo sa mu iba vtedy, keď po-

Saul bol populista. Aby sa zavďačil ľuďom, pohrdol Božím prikázaním.

čúval pomazané chvály v podaní mladého Dávida. Tu vidíme, že uctievanie a vyvyšovanie Boha správnym spôsobom vie ľudské srdce oslobodiť od útlaku. Nie nadarmo Biblia hovorí, že radosť Pánova je našou silou. Ak človeka ovládne smútok, prichádzajú ďalšie problémy.

Syndróm druhý: Strach

Keď proti Izraelcom vytiahlo filištínske vojsko na čele s obrom Goliášom, Saul sa už nevedel postaviť do čela vojsk, ale jeho srdce ovládol strach. „A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi teda dajte muža, aby sme sa spolu borili! Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi.“ (1Sam 17,10-11) Jedným zo znamení, že niekoho život ide „dolu vodou“ je to, že sa mu začnú kopiť neriešiteľné problémy. Biblia nám nesľubuje život bez prekážok, ale ubezpečuje nás, že keď sa usilujeme prekážky prekonávať, môžeme rátať s Božou pomocou. Ak však človeka ovládne strach, viera sa z neho vytratí a prestane byť aktívny. Človek sa buď bojí, alebo verí – preto Ježiš viackrát povzbudzoval učeníkov slovami: „Neboj sa, len ver!“ Preto nám viera bez strachu pomôže ísť dopredu.

Syndróm tretí: Žiarlivosť

Namiesto kráľa Saula sa postavil proti Goliášovi mládenček Dávid a zabil ho. Za to si, pochopiteľne, zaslúžil úctu, rešpekt a chválu od Izraelcov, lebo ich zachránil od poroby a utrpenia. Ženy na jeho počesť spievali pesničky, v ktorých dali česť aj Saulovi, no Dávidovi sa ušlo väčšej chvály. „A spievajúci odpovedali si hrajúce sa ženy navzájom a vraveli: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce. Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíce a mne dali tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekli aj kráľovstvo! Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida.“ (1Sam 18,7-9) Saul už bol v takom stave, že nevedel byť Dávidovi vďačný za záchranu jeho, aj celého kráľovstva. Namiesto toho ho ovládla žiarlivosť. Na žiarlivosť si treba dať pozor, lebo je obrovskou hnacou silou v živote človeka. Ak niekoho ovládne závisť a žiarlivosť, jeho životom už nepohybuje Svätý Duch. K žiarlivosti sa ešte pripojí prianie neúspechu, krachu, zlých udalostí, až po myšlienku na zabitie, ako to bolo v prípade Saula.

Syndróm štvrtý: Paranoja

S paranojou sa stretávame celkom často. Nezriedka si ľudia myslia, že ich nikto nemá rád, pri pokročilejšej forme sa pridá aj stihomam, pocit, že človeka prenasledujú a vôbec, že sú obeťou spiknutia, v ktorom sú zapojení ich nepriatelia, tajné služby a dokonca aj Boh. Je zaujímavé, že keď sa niečo také usadí v hlave človeka, ten nájde ohromne veľa dôkazov, že tomu tak je. Dotyčný sa tak iba utvrdzuje vo svojej pravde. Každý, kto mu neverí, alebo zastáva iný názor (prípadne niekto, kto mu chce z jeho stavu pomôcť), okamžite spadá do kategórie nepriateľov a sprisahancov. Kruh sa uzatvára a paranoik žije v uzavretom okruhu, ktorý môžeme charakterizovať ako sústavu logicky do seba zapadajúcich bludov. Problém je, že takto zajatý jedinec nevidí, že sa jeho život rúti do záhuby.

Syndróm piaty: Zúrivosť

„A Saul hľadal vraziť kopijou do Dávida, a to až do steny, ale sa vyhnul Saulovi, a tak vrazil kopiju do steny.“(1Sam 19,10a) Niekedy je ťažké človeka, na ktorom sa prejavujú Saulove syndrómy a jeho život ide cestou dole, odhaliť aj cez zreteľne vystupujúce znaky, ktoré sa snažíme ozrejmiť. Paranoik má totiž aj dobré stránky. Vie byť aj prívetivý, väčšinu času sa správa normálne. Sú však okamihy, kedy sa mu život vymyká spod kontroly a je zjavné, že v činnosti sú už dlhodobo zlí duchovia. Nepredvídateľné výbuchy hnevu alebo záchvaty sebaľútosti netreba prehliadať. Niečo nie je v poriadku.

Syndróm šiesty: Hľadanie vinníka

Ak sa veci prestanú dariť a navyše sú v okolí ľudia, ktorí stúpajú smerom hore, je vždy potrebné prehodnotiť vlastný život, prečo je to tak a musíme byť schopní sebareflexie a pokánia. Saula niečo také ani len nenapadlo, ale namiesto toho začal hľadať vinníkov svojho stavu. Žiaľ, pravidelne to dopadne tak, že za vinníkov sú označení práve tí ľudia, ktorí sú nevinní, lojálni a sú ochotní podať pomocnú ruku. Tí najlepší ľudia sú označení za nepriateľa. Smutné je, že často to bývajú aj rodinní príslušníci, ktorí musia znášať maniere svojho blízkeho. Saulovým najväčším nepriateľom bol z jeho pohľadu Dávid, preto ho po celý zvyšok svojho života nenávidel, prenasledoval a chcel ho zabiť. Medzi nepriateľov boli zaradení aj tí, čo podali Dávidovi pomocnú ruku, hoci sa proti Saulovi nijako neprevinili. To, že Saul bol schopný pobiť desiatky nevinných kňazov v meste Nób, je pre nás varovaním, aby sme Saulov syndróm brali vážne. Takýto človek je schopný čohokoľvek – ublížiť, zničiť život človeka, poslať ho do plynovej komory a ešte sa cítiť ako spravodlivý, eventuálne i veriaci.

Syndróm siedmy: Hriech

Ten, kto vypadol z Božej vôle a namiesto Svätého Ducha ním hýbu démoni k vykonaniu zlých skutkov, nemá žiadny dôvod nehrešiť. Ospravedlní si aj to, že klesá jeho morálno-duchovná úroveň a ak chce niečo dosiahnuť, je mu ľahostajné, či je vhodným prostriedkom hriešny skutok. Pre pomoc sa obráti hoci aj k satanovi, podobne ako Saul, ktorý sa išiel dopytovať veštice. „Potom povedal Saul svojim sluhom: Vyhľadajte mi ženu, ktorá má vešteckého ducha vyvolať mŕtvych, a pôjdem k nej a budem hľadať dozvedieť sa skrze ňu. A jeho sluhovia mu povedali: Hľa, žena, ktorá má vešteckého ducha, je v Endore.“ (1Sam 28,7)

Smutný Saulov koniec

Návšteva u veštice Saula dorazila. „Vtedy padol Saul náhle na celú dĺžku svojej postavy na zem a veľmi sa bál slov Samuelových. Ale nebolo v ňom ani sily, lebo nejedol chleba celý ten deň a celú tú noc.“ (1Sam 28,20) Skolaboval, zrútil sa. V bitke proti Filištíncom na druhý deň naľahol na svoj meč a spáchal samovraždu, čo ukončilo jeho život, ktorý kedysi dobre začal a keby Saul zostal poslušný Bohu, mohol aj dobre skončiť. Namiesto toho dnes čítame o prvom kráľovi Izraela ako o odstrašujúcom príklade, z ktorého sa môžeme poučiť, aby sme zabránili podobnému scenáru v našich životoch.

V bitke proti Filištíncom Saul naľahol na svoj meč.

V bitke proti Filištíncom Saul naľahol na svoj meč.

Za zmienku z tohto príbehu ešte stojí, ako dopadol Saulov syn Jonatán. Jonatán videl, že na Dávidovi je Božie povolanie, aj to, že bude kráľom Izraela, no z nejakého dôvodu sa zle rozhodol a namiesto toho, aby sa k Dávidovi pridal, zostal so svojím otcom. Dôvody, prečo ľudia zostávajú pri tých, od ktorých odišlo pomazanie, sú rôzne. Obyčajne je to neschopnosť pretrhnúť duševné väzby a priateľstvá. V oblasti emócií je veľký priestor pre manipuláciu. Ľudia, ktorí chcú odísť z miest, kde sa už Boží Duch nepohybuje, sú často spútavaní „láskou“, so slovami: „Už nás nemáš rád“, „Toľko som pre teba urobil“ a podobne. Ďalším dôvodom môže byť, že Jonatán proste nechcel riskovať a znášať útrapy spolu s prenasledovaným Dávidom. Ak niekto urobí zlé rozhodnutie, musí znášať jeho dôsledky. Jonatán nemusel zomrieť, ale bol by druhý v kráľovstve po Dávidovi.

Ako sa chrániť pred Saulovým syndrómom

Ako som už povedal na začiatku, Boh nikoho nepovolá na to, aby sa mu potom vysmial a zničil ho. Z toho nám vyplýva, že nikto nie je pre Saulov syndróm predurčený. Každý sa ho môže vyvarovať, poučiť sa. Prvou základnou podmienkou je neustále podriaďovať svoj život Božiemu Slovu. Taktiež je potrebné dávať si pozor na pýchu, občas preskúmať svoje srdce a porozmýšľať nad motívmi svojho správania. „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.“ (Lk 9,23) Ďalšou radou je prijať napomenutie od druhých. Je treba byť otvorený pre korekciu a napravenie od rozumných ľudí, lebo ľudská duša v sebe má mimoriadnu schopnosť byť presvedčená o svojej vlastnej pravde.

 

Prajem každému, aby bojoval dobré boje Hospodinove s víťazným koncom a ak niekto začal schádzať z cesty, ešte stále trvá doba milosti k tomu, aby sa mohol napraviť.