Články - Kresťanské spoločenstvo Milosť Liptovský Mikuláš
Milosť Liptovský Mikuláš

Články

Úvod > Články > Prečo jazyky?

Prečo jazyky?

Kenneth E. Hagin

Spôsob, akým boli veriaci v Novom zákone naplňovaní Duchom Svätým, by mal byť naším vzorom i dnes.

Navrhujem teda pozrieť sa do knihy Skutkov apoštolov, aby sme videli, ako to robili oni a nasledovali ich príklad pri službe ľuďom, ktorí chcú byť naplnení Duchom Svätým.

V prvej kapitole Skutkov, tesne predtým, ako bol Pán Ježiš vzatý do neba, čítame o tejto pôsobivej scéne: „Keď boli spolu pri stole, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo, - o ktorom počuli ste odo mňa. Ján krstil vodou, vy však budete pokrstení Duchom Svätým, až uplynie niekoľko dní.“ (Sk 1,4-5)

A potom v deň Letníc: „Keď prišiel deň Letníc, všetci boli zhromaždení na jednom mieste. Náhle sa strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký víchor a naplnil celý dom, kde boli. A ukázali sa im akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na každom z nich spočinul jeden, všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2,1-4)

Pred mnohými rokmi, keď som bol mladým baptistickým kazateľom, ma pri čítaní Nového zákona osvietil Duch Svätý a došiel som k presvedčeniu, že keby som prijal rovnakého Ducha Svätého ako učeníci, mal by som i rovnaké počiatočné znamenie, ako mali oni. Tým je – ako Biblia dosvedčuje – hovorenie jazykmi. Nič iného ma nemohlo uspokojiť. Hovorenie jazykmi síce nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je hovorenie jazykmi, ale oboje ide ruka v ruke.

Veriaci naplnení v Samárii

Udalosti v knihe Skutkov popisujú obdobie mnohých rokov. Osem rokov po Letniciach vidíme Filipa, ako prináša evanjelium ľuďom v Samárii. „Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli, a keď videli znamenia, ktoré činil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnoho ochrnutých a chromých bolo uzdravených. A tak nastala veľká radosť v tom meste. (…) Ale keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy.“ (Sk 8,5-8.12)

Tieto miesta v Písme mi pomohli poznať, že existuje skúsenosť prijatia Ducha Svätého, ktorá nasleduje po spasení. Bol som vyučovaný, že keď je človek spasený, Ducha Svätého má – a to v istom zmysle platí. Avšak moja denominácia učila, že teda potom už máme všetku plnosť Ducha Svätého.

Pán Ježiš povedal: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a prijme krst, bude spasený, kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 15,15-16) Títo Samarania uverili a boli pokrstení (Sk 8,12). Boli spasení? Podľa Ježišových slov boli.

Duch Svätý koná svoje dielo pri znovuzrodení, ale to nie je nazývané „prijatie Ducha Svätého“. Tomu sa hovorí „byť znovu narodený“ – obdržať večný život. Existuje ešte skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení a ktorá je nazývaná prijatie Ducha Svätého alebo naplnenie Duchom Svätým.

Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli o úžasných veciach, ktoré Boh prostredníctvom Filipovej služby v Samárii urobil, poslali Petra a Jána, ktorí na novoobrátených vkladali ruky, aby títo mohli prijať Ducha Svätého. „Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby aj im bol daný Duch Svätý, lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil, boli len pokrstení v meno Pána Ježiša. Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého.“ (Sk 8,14-17)

Kto má výhrady proti hovoreniu jazykmi, môže teraz namietnuť, že Biblia nehovorí, že by Samarania po prijatí Ducha Svätého hovorili jazykmi. Rovnako sa však nezmieňuje, že by v Samárii jazykmi nehovorili. Kto študoval dejiny cirkvi, ten vie, že starí cirkevní otcovia sa zhodujú v názore, že v Samárii jazykmi hovorili. Zdá sa, že je to zjavné i z tohto úryvku: „Keď Šimon videl, že ten, na koho apoštoli položia ruky, dostáva Ducha Svätého, ponúkol im peniaze a povedal: Dajte i mne tú moc, aby Ducha Svätého dostal každý, na koho položím ruky.“ 
(Skutky 8,18-19)

Božie Slovo hovorí: „Keď Šimon videl...“ Ducha Svätého však vidieť nemôžeš. On je Duch a nemôžeme Ho vidieť telesnými očami. Muselo to teda byť nejaké telesné, viditeľné znamenie, podľa ktorého Šimon poznal, že veriaci Ducha Svätého obdržali. Muselo to byť niečo, čo Šimon mohol zaznamenať svojimi zmyslami. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že znamenie, ktorým sa zostúpenie Ducha Svätého prejavilo, bolo hovorenie jazykmi.

Veriaci naplnení v Kornéliovom dome

Písmo rozpráva o tom, ako asi za desať rokov po Letniciach priniesol Peter evanjelium do domu Kornélia. „Ešte kým Peter hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, ktorí tú reč počuli. Bratia židovského pôvodu, ktorí prišli s Petrom, žasli, že i pohanom bol daný dar Ducha Svätého. Veď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ (Sk 10,44-46)

Ak čítame celý príbeh zo Skutkov 10, dozvieme sa, že Kornéliovi sa zjavil anjel a povedal mu, aby poslal niekoho do Joppy a dal vyhľadať v určitom dome muža menom Šimon Peter. Ten mu povie to, čo „prinesie spásu jemu i jeho rodine“. Ani Kornélius, ani nikto z jeho domu nebol spasený. Boli to židovskí prozelyti. Človek nemôže byť spasený bez počutia evanjelia. Oni nevedeli o Ježišovi. Peter im teda kázal a oni v priebehu tohto kázania uverili a znovu sa narodili. Potom prijali Ducha Svätého a hovorili jazykmi – ešte skôr, než Peter dohovoril.

Všimni si, že znamenie, ktoré Petra a jeho sprievod presvedčilo, že títo pohania naozaj Ducha Svätého prijali, bolo hovorenie jazykmi. Židovskí veriaci žasli, že Duch Svätý bol vyliaty aj na pohanov.

Hovorenie jazykmi síce nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je hovorenie jazykmi, ale oboje ide ruka v ruke.

Veriaci naplnení v Efeze

Dvadsať rokov po Letniciach prišiel Pavel do Efezu. Stretol sa tam s niektorými veriacimi a zoznámil ich s osobou Ducha Svätého. „Zatiaľ čo bol Apollos v Korinte, prešiel Pavel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými učeníkmi. Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ Pavel povedal: „Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni povedali: „Krstom Jánovým.“ Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.“ (Sk 19,1-3.6)

Ako vidíme v týchto veršoch, veriaci v Efeze nikdy o Duchu Svätom nepočuli. Keď však Pavel na nich položil ruky, Duch Svätý na nich zostúpil a oni hovorili jazykmi. Každý z nich – bez čakania, bez chválenia, bez meškania – bol naplnený Duchom Svätým a hovoril inými jazykmi, ako mu Duch Svätý dával hovoriť.

Pavlovo naplnenie Duchom Svätým

Pavel, ktorý na týchto ľudí vkladal ruky, bol predtým známy ako Saul z Tarsu. Správa o jeho skúsenosti prijatia Ducha Svätého je zaznamenaná v deviatej kapitole Skutkov: „V Damašku žil jeden učeník, menom Ananiáš. Toho Pán vo videní zavolal: „Ananiáš! On odpovedal: „Tu som, Pane.“ Pán mu povedal: Choď ihneď do ulice, ktorá sa menuje Priama a v dome Júdovom vyhľadaj Saula z Tarsu. Práve sa modlí a dostal videnie, ako k nemu vchádza muž menom Ananiáš a vkladá na neho ruky, aby opäť videl. Ananiáš šiel, vstúpil do toho domu, vložil na Saula ruky a povedal: „Saul, môj brat, posiela ma k tebe Pán – ten Ježiš, ktorý sa ti zjavil na tvojej ceste, chce, aby si opäť videl a bol naplnený Duchom Svätým.“ (Sk 9,10-12.17)

Saul, neskôr známy ako Pavel, obdržal Ducha Svätého okamžite. Nemusel čakať. Obdržal ho ihneď. Niekto by však mohol namietnuť: „Tu ale nie je povedané, že hovoril jazykmi.“ Je pravda, že tu to nie je priamo a výslovne povedané. Pavel sám však tvrdí, že jazykmi hovorí. Píše: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (1. Kor 14,18) Vieme, že Pavel nezačal hovoriť jazykmi skôr, než Ducha Svätého prijal. Nie je ťažké domyslieť si, kedy začal: začal vtedy, keď prijal Ducha Svätého, rovnako ako my všetci, pretože jazyky prichádzajú ruka v ruke s naplnením Duchom Svätým.

Hovorenie jazykmi je počiatočné nadprirodzené znamenie alebo dôkaz, že Duch Svätý v nás prebýva. Je to začiatok všetkého. Poznal som zo svojej vlastnej skúsenosti, že čím viac sa modlím a klaniam Bohu v jazykoch, tým viac sa v mojom živote prejavujú aj ostatné dary Ducha. Čím menej v jazykoch hovorím, tým menej sa prejavujú. Hovorenie v jazykoch – to sú dvere k ostatným duchovným darom.

Desať dôvodov, prečo by každý veriaci mal hovoriť jazykmi

„A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, ...“ (Mk 16,17)

Apoštol Pavel o hovorení jazykmi písal veľmi veľa. Je zjavné, že to, o čom kázal, tiež používal v praxi, pretože povedal: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (1. Kor 14,18) Ja osobne tiež ďakujem Bohu, že pravidelne hovorím jazykmi a toto požehnanie prajem každému kresťanovi a ten istý zdroj moci v jeho všednom živote. Účelom tejto druhej časti je vyložiť hlavné dôvody, prečo by mal každý kresťan hovoriť jazykmi a pomôcť veriacim vidieť požehnanie, ktoré môžu mať, keď budú denne používať moc Ducha Svätého.

1 Jazyky sú počiatočným znamením

„Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2,4)

Keď sme naplnení Duchom Svätým, hovoríme inými jazykmi, ako Duch Boží dáva hovoriť. Je to počiatočný dôkaz alebo znamenie krstu v Duchu Svätom. Preto prvým dôvodom, prečo by ľudia mali inými jazykmi hovoriť, je toto nadprirodzené znamenie, že Duch Svätý v človeku prebýva.

V desiatej kapitole Skutkov čítame, ako židovskí bratia, ktorí prišli s Petrom do Kornéliovho domu, žasli, keď videli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Mysleli si, že je to len pre Židov. Ako títo Židia poznali, že Kornéliova domácnosť dostala Ducha Svätého? „Veď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ (Sk 10,46) Hovorenie jazykmi bolo nadprirodzeným znamením, ktoré ich presvedčilo, že pohania majú ten istý dar ako oni.

2 Jazyky slúžia k duchovnému budovaniu

„Kto hovorí jazykom, buduje sám seba.“ (1. Kor 14,4)

Pavel v liste napísanom zboru do Korintu povzbudzuje kresťanov, aby pokračovali v hovorení inými jazykmi pri uctievaní Boha a vo svojom modlitebnom živote, pretože to je prostriedok duchovného budovania. Znalci gréckeho jazyka hovoria, že v modernej ľudovej reči existuje slovo, ktoré vystihuje pôvodný význam originálu lepšie než slovo „budovanie“. Je to slovo „nabíjanie“ – tak ako sa používa v spojení „nabíjať batériu“. Preto môžeme tento verš parafrázovať: „Ten, kto hovorí neznámym jazykom, sa vzdeláva, buduje, nabíja ako batéria.“ Tento úžasný, nadprirodzený prostriedok duchovného budovania – všimni si, že nejde o vzdelávanie duševné ani telesné – je pre každé Božie dieťa.

„Ten, kto hovorí jazykom, nehovorí k ľuďom, ale k Bohu, nikto mu nerozumie, on duchom hovorí o tajomstvách.“ (1. Kor 14,2)

Weymouthov preklad tento verš uvádza: „Hovorí božské tajomstvá.“ Boh dal cirkvi božské, nadprirodzené prostriedky komunikácie s Ním samotným.

„Lebo keď sa modlím … jazykom, modlí sa síce môj duch, ale môj rozum zostáva neplodný.“ (1. Kor 14,14)

Všimni si, že je tu povedané „modlí sa môj duch“. Tzv. rozšírený preklad Biblie uvádza: „Môj duch sa modlí prostredníctvom Ducha Svätého vo mne.“

Boh je Duch. Keď sa modlíme v jazykoch, je náš duch v priamom kontakte s Bohom, ktorý je Duch. Hovoríme s Ním prostredníctvom božského, nadprirodzeného prostriedku.

Je udivujúce, ako sa ľudia vo svetle týchto veršov ešte môžu pýtať, či hovorenie jazykmi má nejaký význam. Ak Božie Slovo hovorí, že hovorenie jazykmi má význam, tak potom význam určite má. Ak Boh hovorí, že hovorenie jazykmi buduje – tak potom buduje. Ak Boh hovorí, že je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním – potom je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním. Ak Boh hovorí, že každý veriaci by mal hovoriť jazykmi – potom by každý veriaci mal hovoriť jazykmi. Ježiš nepovedal, že by hovoriť jazykmi mali len niektorí. Povedal: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia:...“ „Tých“ je množné číslo, to znamená všetci. Jedno zo znamení je: „...budú hovoriť novými jazykmi...“ (Mk 16,17)

3 Jazyky nám pripomínajú prítomnosť Ducha, ktorý v nás prebýva

„A ja požiadam Otca a On vám dá iného Prímluvcu, aby bol s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani nepozná. Vy ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude.“ (Jn 14,16-17)

Howard Carter (ktorý bol mnoho rokov hlavným predstaviteľom zborov Assemblies of God vo Veľkej Británii a založil najstaršiu biblickú letničnú školu na svete) poukázal na to, že nesmieme zabúdať, že hovorenie jazykmi nie je len počiatočným znamením naplnenia Duchom Svätým, ale tiež zostávajúcou skúsenosťou pre zvyšok života. Z akého dôvodu? Aby nám pomáhalo pri uctievaní Boha. Hovorenie jazykmi je tečúcim prúdom, ktorý by nikdy nemal vyschnúť a ktorý duchovne obohacuje náš život.

Stále modlitby a uctievanie Boha v jazykoch nám pomáhajú uvedomovať si, že On v nás stále prebýva. Ak si budem každý deň uvedomovať, že vo mne prebýva Duch Svätý, bude to ovplyvňovať celý spôsob môjho života. Dvanásťročná dcéra istého kazateľa raz neovládla svoju zlosť a bola na svoju matku drzá a hrubá. Celý výstup počul evanjelista, ktorý bol u nich na návšteve. Keď si dievča hosťa všimlo a uvedomilo si, že bol svedkom jej výbuchu zlosti, prišlo do rozpakov a rozplakalo sa.

„Je mi veľmi ľúto, že ste videl ako sa chovám a počul, čo som povedala,“ – plakala.

„Moja milá,“ – na to on, „je niekto väčší ako ja, kto ťa videl a počul. Ty si kresťanka, však?“

„Áno.“

„Si naplnená Duchom?“ – spýtal sa ďalej.

„Áno.“

„Nuž, tak potom je Duch Svätý v tebe. Vie, čo si povedala a ako si sa chovala. Keď však budeš ľutovať, Pán ti odpustí.“

Modlili sa spolu. Dievča robilo pokánie a za malú chvíľu začala uctievať Boha v jazykoch.

Potom jej evanjelista povedal: „Prezradím ti tajomstvo, ktoré ti pomôže udržať tvoju povahu na uzde. Ak sa budeš denne modliť a uctievať Boha v jazykoch, pomôže ti to, aby si si uvedomovala, že Duch Svätý v tebe prebýva. Keď si pripomenieš, že On je v tebe, už sa nebudeš tak chovať.“

Po niekoľkých rokoch sa evanjelista do zboru opäť vrátil, aby tam kázal. Pastorova dcéra mu povedala: „Nikdy som nezabudla, čo ste mi povedali. Každý deň tých niekoľko rokov som sa modlila a uctievala Boha v jazykoch a už nikdy sa mi nestalo, že by som sa prestala ovládať.“ Je to smutné, ale všetci poznáme ľudí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, a predsa sa nedokážu ovládnuť, robia a hovoria veci, ktoré by nemali. Je to len preto, že nechodia v Duchu tak, ako by mali. Ak si neuvedomujeme Jeho prítomnosť v sebe, je veľmi ľahké byť otrávený a podráždený. Ak si však urobíme čas na spoločenstvo s Ním, môžeme si byť stále vedomí Jeho prítomnosti.

4 Modlitba v jazykoch je vždy v súlade s dokonalou Božou vôľou

„Práve tak i Duch sa ujíma našej slabosti. Veď my nevieme za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch sa nás zastáva vzdychmi, ktoré sa vymykajú slovám. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, lebo sa podľa vôle Božej primlúva za svätých.“ (Rim 8,26-27)

Hovorenie jazykmi odstraňuje z našich modlitieb sebeckosť. Modlitba, ktorá vychádza z nášho vlastného myslenia a rozumu, nemusí byť v súlade s Písmom. Môže byť sebecká. Naše modlitby bývajú príliš často podobné modlitbe jedného starého farmára, ktorý prosil: „Bože, požehnaj mne, mojej žene, môjmu synovi Johnovi a jeho manželke – nám štyrom a nikomu inému.“

V citovaných veršoch Pavel nehovorí, že nevieme, ako sa modliť – veď to vieme. Modlíme sa v mene Pána Ježiša Krista k Otcovi a to je ten správny spôsob modlitby. To, že vieme, ako sa modliť, však neznamená, že vieme, za čo sa modliť ako náleží. Pavel povedal: „Veď my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch sa nás zastáva vzdychmi, ktoré sa vymykajú slovám.“

P.C.Nelson, dobrý znalec gréčtiny, povedal, že v origináli na tomto mieste doslova stojí: „Duch Svätý sa za nás prihovára stonaním, ktoré nemôže byť vyjadrené zrozumiteľnou rečou.“ Zrozumiteľná reč, to je spôsob, ako bežne hovoríme. Nelson poukazuje na to, že v gréčtine nie je zahrnuté len stonanie, unikajúce z našich úst pri modlitbe, ale tiež modlitba v iných jazykoch. To je v súlade s Pavlovými slovami v 1. Kor 14,14: „Ak sa modlím ... jazykom, modlí sa ... môj duch ...,“ alebo ako prekladá rozšírený preklad: „Môj duch sa modlí prostredníctvom Ducha Svätého vo mne.“

Keď sa modlíš v jazykoch, modlí sa tvoj duch prostredníctvom Ducha Svätého v tebe. Duch Svätý, ktorý je v tebe, dáva slová, ktoré majú byť vyrieknuté a ty ich vyslovuješ zo svojho ducha. Hovoríš ty. To, čo má byť povedané, dáva On. Tak ti Duch Svätý pomáha, aby si sa modlil za veci podľa Božej vôle tak, ako je treba sa za ne modliť.

Táto modlitba nie je niečo, čo by Duch Svätý konal bez ohľadu na nás. Stonanie vychádza z nášho vnútra a vyslovujú ho naše pery. Duch Svätý sa nebude modliť za nás. Bol poslaný, aby v nás prebýval ako Pomocník a Prímluvca. Nie je zodpovedný za náš modlitebný život. Bol poslaný, aby nám pomáhal modliť sa.

Pri modlitbe v iných jazykoch sa modlíme, ako nám Duch dáva hovoriť. Je to modlitba, ktorú riadi Duch. To z našich modlitieb vylučuje sebectvo.

Keď sa ľudia modlia podľa svojho vlastného uváženia, často zasahujú do vecí, ktoré nie sú Božou vôľou, a nie sú pre nich najlepšie. Keď Boží ľudia chcú, aby sa niektoré veci diali určitým spôsobom, tak to Boh často dovolí, aj keď to nie je pre nich najlepšie, alebo to nie je dokonalá Božia vôľa. Boh napríklad nechcel, aby mal Izrael kráľa. Ľud ho však chcel, a tak im ho Boh dovolil, ale nebola to Jeho najvyššia vôľa.

5 Modlitba v jazykoch povzbudzuje vieru

„Ale vy, milovaní, budujte sami seba vo svojej najsvätejšej viere, modlite sa v Duchu Svätom.“ (Jud 20)

Modlitba v jazykoch povzbudzuje vieru a pomáha nám, aby sme sa učili plne dôverovať Bohu. Ak Duch Svätý nadprirodzene riadi slová, ktoré hovorím, potom je k hovoreniu jazykmi potrebná viera. Neviem, aké bude nasledujúce slovo – musím v tom dôverovať Bohu. Dôverovať Bohu v jednom smere, alebo v jednej veci mi pomáha, aby som Mu dôveroval i v inom smere alebo v inej veci.

Ako mladý baptistický kazateľ som mal na starosti zbor a býval som u jedných metodistických manželov. Moja domáca bola jemná, milá žena, ktorá milovala Pána. Mala však žalúdočné vredy a lekári sa obávali, že by mohli prerásť v rakovinu. Jej manžel veľa zarábal, ale všetko padlo na lieky a lekárov. Vedel som, že Boh tú ženu chce a môže uzdraviť, ale nejako som nebol schopný k tomu tiež pozdvihnúť jej vieru. Jedla len mäkkú stravu a pila len mlieko, ale i to ťažko udržala v žalúdku. Jedného dňa sa však stala úžasná vec! Prijala naplnenie Duchom Svätým. Keď som prišiel domov, jedla práve jedlo, ktoré nikdy predtým jesť nemohla.

„Neprijala som len krst v Duchu Svätom a hovorenie inými jazykmi,“ povedala mi, „ale prijala som tiež uzdravenie. Som úplne zdravá.“ A skutočne bola.

Podobnú vec som videl mnohokrát. Ako to súvisí? Vieme, že prijatie krstu v Duchu Svätom nás neuzdraví. Ale hovorenie jazykmi nás učí viac dôverovať Bohu. Hovorenie jazykmi nám pomáha veriť Bohu i v ostatných veciach, pretože povzbudzuje našu vieru.

6 Hovorenie jazykmi nás ochraňuje pred svetským znečistením

„A keby nebolo vykladača, nech mlčí v zbore a nech hovorí sám sebe a Bohu.“ (1. Kor 14,28)

Šiesty dôvod, prečo by každý kresťan mal hovoriť jazykmi je, že je to prostriedok, ako sa uchrániť pred znečistením bezbožnými a svetskými vecami a všetkým tým hrubým hovorením okolo nás v práci a na verejnosti.

Všimnite si v citovanom verši, že jazykmi môžeme hovoriť sami k sebe. Pavel hovorí, nech pri zhromaždení hovoria dvaja, alebo najviac traja a to jeden po druhom a jeden nech vykladá. A keby nebolo vykladača, nech mlčí v zbore a nech hovorí sám sebe a Bohu. (1. Kor 14,27-28)

Ak môžeme hovoriť k sebe a k Bohu v zhromaždení, môžeme to robiť i na pracovisku. Nikoho to nebude rušiť. Keď sa napríklad u holiča hovoria dvojzmyselné vtipy, jednoducho len tak sedím a hovorím k sebe a k Bohu v jazykoch. Keď ideme vo vlaku, v autobuse alebo v električke – môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Tiež v zamestnaní môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Hovorenie jazykmi sebe a Bohu bude tak prostriedkom, ako zostať nepoškvrnený a čistý.

7 Modlitba v jazykoch nám dáva možnosť modliť sa za to, čo nepoznáme

Modlenie v jazykoch nám poskytuje možnosť modliť sa za veci, o ktorých nikto nepredpokladá, že by sa za ne mal modliť, alebo o nich dokonca ani nevie. Už sme si povedali, že Duch Svätý nám pomáha modliť sa za veci, o ktorých nevieme, ako by sme sa mali správne modliť. Okrem toho sa môže Duch Svätý, ktorý vie všetko, skrze nás modliť za veci, o ktorých naša prirodzená myseľ vôbec nevie.

Jeden anglický misionár v Afrike bol doma na dovolenke a hovoril na misijnej konferencii. Tam sa ho raz jedna z poslucháčok spýtala, či si vedie denník. Odpovedal, že áno. Začala rozprávať: „Pred dvomi rokmi som sa v noci prebudila s vedomím, že sa mám modliť. Vstala som z postele a ešte skôr, než som si kľakla, už som hovorila v jazykoch. Hodinu som sa tak v jazykoch modlila a zdalo sa mi, ako keby som zápasila. Keď som modlitbu skončila, mala som videnie. Videla som vás v malej chatrči z trávy, ako ste obklopený domorodcami. Bol ste chorý. Potom ste zomreli. Videla som, ako vás domorodci celého prikryli a smutne vyšli z chatrče. Náhle ste z chyži vyšli von, stáli ste uprostred nich a všetci domorodci sa radovali.“

Misionár sa opýtal, či si aj ona vedie denník a požiadal ju, aby ho popoludní priniesla. Porovnali denníky s opravou na časové rozdiely medzi Anglickom a Afrikou a zistili, že čas, kedy bola žena vyburcovaná k modlitbe, sa presne zhodoval s časom, kedy mal misionár smrteľnú horúčku. Jeho spolupracovník bol preč a on zostal sám s domorodcami. Všetko sa stalo presne tak, ako to ona videla. Misionár zomrel, domorodci ho považovali za mŕtveho a pretiahli mu cez hlavu prikrývku. On potom náhle vstal zdravý! To všetko skrze Ducha Božieho!

V roku 1956 sme boli s manželkou v Kalifornii. V noci som bol náhle prebudený. Bolo to, ako keby niekto na mňa položil ruku. Bleskurýchle som sa posadil na posteli a srdce mi búšilo.

„Pane,“ zvolal som, „čo sa deje? Viem, že niekde niečo nie je v poriadku. Duchu Svätý vo mne, ty vieš všetko. Ty si všade a si i vo mne. Nech je to čokoľvek, daj mi, čo mám hovoriť.“

Hodinu som sa modlil v jazyku, a potom som sa začal smiať a v jazykoch spievať. (Keď sa takto modlíš v jazykoch, modli sa vždy tak dlho, až sa objaví chvála. Potom budeš mať istotu, že nech si sa modlil za čokoľvek, je to hotové.) Vedel som, že to, za čo som sa modlil, sa stalo. Mal som odpoveď, a tak som zase išiel spať.

Zdalo sa mi, že vidím svojho mladšieho brata, ako v Luiziane ťažko ochorel. Videl som, ako ho blikajúca sanitka vezie do nemocnice. Vo sne som stál na chodbe v nemocnici, pred dverami jeho izby. Dvere boli zatvorené. Potom vyšiel z dverí lekár, zavrel za sebou, zobral ma za ruku a povedal: „Je mŕtvy.“

„Nie, pán doktor, nie je mŕtvy,“ odpovedal som.

„Čo tým myslíte – nie je mŕtvy?“

„Pán mi povedal, že bude žiť a nezomrie.“

Na to sa lekár rozhneval a povedal: „Poďte so mnou a ukážem vám, že je mŕtvy. Už som konštatoval smrť u príliš mnoho ľudí na to, aby som to nepoznal.“ Vzal ma popod pazuchy a viedol do izby. Tam pristúpil k posteli a strhol prestieradlo. Vtom môj brat otvoril oči. Lekár si všimol, že dýcha. Začal koktať: „Vy ste vedeli niečo, čo som ja nevedel. On naozaj žije?“

Vo sne som videl, ako môj brat vstal z postele a bol zdravý. To bolo to, za čo som sa modlil.

Za tri mesiace som sa vrátil domov do Texasu. Brat sa zastavil na návšteve a povedal: „Skoro som zomrel, keď si bol preč.“ Odpovedal som, že viem, že mal záchvat v tú noc v Luiziane a odviezli ho do nemocnice. Myslel si, že mi o tom niekto povedal, ale nebolo to tak. Porozprával som mu o svojom modlitebnom bremene a o sne, ktorý nasledoval. „Presne tak sa to stalo! Povedali mi, že doktor si asi 40 minút myslel, že som zomrel.“

Keď sa modlíme v duchu, máme možnosť modliť sa za veci, o ktorých normálne, prirodzene nič nevieme. Duch Svätý však vie všetko.

8 Modlitba v jazykoch duchovne osviežuje

„Preto nezrozumiteľnou rečou a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu ten, ktorý mu hovoril: „Tu je miesto odpočinku, nechajte odpočinúť unaveného, tu je miesto mieru!“ Nechceli však počuť.“ (Iz 28,11-12)

Čo je odpočinok, osvieženie, o ktorom hovoria tieto verše? Hovorenie inými jazykmi. Lekár niekedy odporučí odpočinok, ale ja poznám ten najlepší odpočinok na svete. Často, keď sa vraciame domov z dovolenky, musíme si pred nástupom do práce odpočinúť. Nie je nádherné, že sa môžeme liečiť odpočinkom každý deň? „Tu je miesto odpočinku ... tu je miesto mieru ...“ Potrebujeme takéto miesto odpočinku práve dnes, v dobe nepokoja, zmätkov a úzkosti.

9 Jazyky pre vďakyvzdávanie

„Čo teda robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou, budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou. Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie amen, keď nevie, čo hovoríš? Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.“ (1. Kor 14,15-17)

Keď Pavel v 16. verši hovorí o človeku, ktorý nie je do veci zasvätený, myslí tým toho, kto nemá známosť v duchovných veciach.

Keby si ma pozval k obedu a povedal: „Prosím ťa, poďakuj“ a ja by som sa modlil v jazykoch, nevedel by si, čo hovorím. Nebol by si budovaný. Preto Pavel povedal, že v takom prípade bude lepšie modliť sa svojou mysľou. Keby som sa modlil v jazykoch, mal by som mať ešte výklad, aby si vedel, čo som hovoril.

Všimni si, že Pavel hovorí, že modlitba v jazykoch je dokonalý spôsob, ako sa modliť a vzdávať vďaku – „lebo ty síce dobre ďakuješ“ (v. 17).

V prítomnosti ľudí, ktorí o prejavoch Ducha nič nevedia, doporučuje Pavel modliť sa rozumom. Tak i oni môžu byť budovaní, budú rozumieť, čo hovoríš.

10 Hovorenie v jazykoch uvádza jazyk do podriadenosti

„Jazyk nevie skrotiť nikto z ľudí. Je to zlo, ktoré si nedá pokoj, plné smrtonosného jedu.“ (Jk 3,8)

Vydávanie jazyka Duchu Svätému k hovoreniu inými jazykmi je ohromný krok smerom k plnému vydaniu všetkých našich údov Bohu. Ak dokážeme vydať ten najneovládnuteľnejší úd, môžeme potom vydať aj ktorýkoľvek iný.

Nech ťa požehná Duch Svätý!

Hovorenie jazykmi na verejnosti

Záverom by som rád zdôraznil, že i keď som pojednával predovšetkým o jazykoch v súkromnom živote každého veriaceho, nemožno prehliadnuť, že existuje aj verejné hľadisko hovorenia jazykmi.

Za prvé, keď ľudia prijmú Ducha Svätého na verejnosti, hovoria inými jazykmi, ako im Duch dáva hovoriť.

Za druhé, cirkev je budovaná hovorením jazykmi na verejných zhromaždeniach, kde je i výklad. Pavel jasne hovorí, že proroctvo znamená hovoriť k ľuďom pre ich „budovanie, napomenutie i povzbudenie“ (1. Kor 14,3).

Tiež však povedal: „Väčší je, kto prorokuje, než ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží ...“ (1. Kor 14,5).

Pavel hovorí, že jazyky s výkladom sú rovnocenné prorokovaniu. To znamená, že pokiaľ je hovorenie v jazykoch vykladané, takže zbor rozumie, čo sa hovorí, nie je to menšie než prorokovanie.

Pre ilustráciu: dva päťdesiathalierniky sa rovnajú jednej korune. Proroctvo je korunová minca. Prirodzene, že by bolo lepšie mať korunu (proroctvo) než len päťdesiatnik (hovorenie jazykmi). Ak však spolu s hovorením v jazykoch je i výklad (ďalší päťdesiatnik), tak potom tieto dve mince sa rovnajú korune.

Rád by som povedal, že prorokovanie nie je kázanie. Keby prorokovanie bolo kázanie, nikdy by si sa nemusel na kázanie pripravovať. Ty máš však študovať a na kázanie sa pripraviť. Pavel hovorí: „Usiluj o to, aby si sa pred Bohom osvedčil ...“ (2. Tim 2,15). Nemusíš sa pripravovať na to, aby si mohol hovoriť jazykmi, alebo vykladať. Nemusíš sa pripravovať, aby si mohol prorokovať. To všetko prichádza z inšpirácie Ducha. Samozrejme, je to prvok proroctva, keď niekto káže z inšpirácie Ducha a náhle hovorí veci, o ktorých nikdy nepremýšľal.

Jazyky s výkladom budujú cirkev. Ak je hovorenie jazykmi s výkladom používané v súlade s Božím Slovom, presvedčuje neveriacich o realite Božej prítomnosti a často spôsobí ich obrátenie sa k Bohu a spasenie.

Ježiš povedal: „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov“ (Mk 16,16). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. „Na chorých budú klásť ruky a uzdravia sa“ (v. 18). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. Ďalšie znamenie je: „Budú hovoriť novými jazykmi“ (v. 17). Tiež toto sa môže diať v súkromí i na verejnosti.

Samozrejme, že sa nechceme pri bohoslužbách zbytočne dlho modliť v jazykoch, pretože pokiaľ nie je výklad, ľudia nevedia, čo sa hovorí a nie sú budovaní. Naproti tomu je v poriadku, keď na výzvu ideš dopredu a tam sa modlíš, ako dlho chceš, pretože tam ideš preto, aby si bol zbudovaný. Keď ľudia na zhromaždení dvíhajú ruky a modlia sa, je správne modliť sa v jazykoch. Takmer každý večer sa tak modlím, keď stojím na pódiu. Akonáhle sa zbor prestane modliť, prestanem sa modliť aj ja. Keby som pokračoval, zbor by nebol budovaný. Potrebujeme vedieť, ako užívať to, čo máme, aby sme z toho mali čo najväčší úžitok.

Modlitba k naplneniu Duchom Svätým

  • Drahý Nebeský Otče,
  • prichádzam k Tebe v mene Ježiša.
  • Verím, že Ježiš Kristus je Tvoj Syn a vyznávam Ho ako svojho Pána a Spasiteľa.
  • Otče, Ty chceš, aby sme prijali silu k tomu, stať sa Tvojimi svedkami (Sk 1,8).
  • Preto Ťa teraz prosím o naplnenie Duchom Svätým. Tvoje Slovo predsa hovorí, že každý, kto prosí, dostane (Lk 11,10).
  • Prijímam teda teraz naplnenie Duchom Svätým, ako hovorí Tvoje Slovo: „Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2,4).
  • Ďakujem, Otče, že som prijal!
  • Chválim Ťa novými jazykmi, v mene Ježiša. Amen.