Milosť Liptovský Mikuláš

Pokušenia mediálnej generácie

Júlia Arató

emoboy-opt-1.jpeg

Prevažná väčšina mladej generácie, ktorá nemyslí na dôsledky, už na začiatku strednej školy vhupne až po krk do kultúry „kámoši, zábavy, drogy“.

V dvadsiatke už väčšinou musia bojovať s vyprahlosťou života, a takto sa stávajú partie, sexuálne pôžitky, alkohol a drogy ich každodennou záležitosťou. Medzi ich základné úpravy tela patria také zásahy ako: tetovanie, pírsingy a plastické operácie. Automatickou súčasťou ich životného štýlu sú letné festivaly, rôzne párty, žúry, či vzrastajúci adrenalínový extrémny šport a iné drsné záležitosti, ako náhrada strateného duševného zdravia a hľadanie zmyslu života.

Nie náhodou sa vo väčšine obľúbených hitov objavujú texty o bezvýznamnosti života, o zmarených snoch, temných bezvýchodiskových situáciách a nezodpovedaných otázkach.

Mnohí hovoria, že budúcnosť patrí mladým, no málokto sa stará, akí budú dnešní mladí ľudia o 30-40 rokov. Hedonistický životný štýl modernej západnej spoločnosti pomaly dosiahne takú úroveň, ktorá bola charakteristická pre dobu Noacha, pre obyvateľov Sodomy a stav Balsazárovej doby, Babylonskej alebo Rímskej ríše, ktorý predchádzal ich pád.

Predmanželský sex alebo požívanie ľahkých drog už nie sú na prahu dvadsiateho prvého storočia považované za zlo a hanbu. „Vzozrenie ich tváre svedčí proti nim a svoj hriech ohlasujú ako Sodoma, ani ho netaja! Beda ich duši, lebo sami na seba uvodia zlé na odplatu.“ (Iz 3:10)

Popritom všetkom považujú mladiství, ktorí si zvolili sebazničujúci životný štýl, biblické hodnoty a ich zástancov za nudných, ba doslova nimi opovrhujú.

Hodnotový systém

Na našu spoločnosť, rodiny, súkromie, životný štýl majú čoraz väčší vplyv moderné hnutia a smery, ktoré nám sprostredkovávajú médiá. Na myslení dnešných -násť a -dsaťročných sú už zjavné účinky rôznych hnutí predchádzajúcich generácií dnešných 45-60-ročných vekových skupín. A prirodzene, nastupujúca generácia sa bude riadiť podľa hodnotového systému dnešnej mládeže. Pôvod krízy a úpadku konzumnej spoločnosti môžeme nájsť v sexuálnej revolúcii. V šesťdesiatych rokoch začal proces rozmachu rôznych ideológií ako napr. feminizmus, sloboda homosexuálov, liberalizácia interrupcie, reklamy na telo človeka. V dôsledku širokej škály antikoncepcií bol umožnený slobodný a predčasný pohlavný život. Pôvodný model rodiny - otec, matka a deti bol zatlačený do úzadia. Zdanlivo neodolateľné, bezrizikové pôžitky tela zborili dovtedy platné morálne zábrany. Ľudia uverili tomu, že sexuálne hriechy a tomu podobné ukojenia telesných žiadostí ich urobia šťastnými a slobodnými. Zároveň považovali klasické úlohy ženy a muža za „zaspaté a pribrzdené“, a tak spochybnili biblické zásady týkajúce sa manželstva. Degenerácie v tejto oblasti neprebehli nikdy bez predchádzajúcich príčin. Vždy to viedlo k zmene období a rozsiahlym katastrofám. A keďže ľudské životy usmerňujú duchovné princípy, ich porušenie nezostane nikdy bez dôsledkov. Následkom nelegálnych partnerských vzťahov, homosexuálnych rodín, rozvedených manželstiev, kde deti vychováva jeden rodič, sa zo životov mladých ľudí vytratili príklady otcov - vychovávateľov. V biblickej spoločnosti boli za rodinu zodpovední vždy otcovia, ktorých prvoradou úlohou bolo viesť deti k poznaniu Božích zákonov. Do života mladého človeka, ktorý vo veľkej väčšine žije s jedným rodičom, resp. v novovzniknutej štruktúre rodiny, kde chýbajú výchovné usmernenia, nastupujú jednoznačne také negatívne následky ako alkohol, drogy, cigarety a podobne. S absenciou otca prichádzajú deti zároveň o usmernenia, normy, vzory a rady v krízových situáciách života. Niečo také ako konzervatívne hodnoty: úcta k rodičom a autoritám, „teš sa zo šťastia iných, či dobro dobrým odplať“, empatia a podobne sa úplne vytrácajú z výchovy. V dnešnej spoločnosti, kde už takmer niet hodnôt, jedinou hodnotou, čo tvrdil aj apoštol Pavol ohľadom posledných dôb, zostáva nepochybne hodnota peňazí. Dnes chce väčšina rodičov, nezávisle od schopností a daností detí, postaviť svoje deti do dobrej finančnej pozície ešte pred výberom budúceho povolania.

disko-opt.jpeg

Bežnou životnou filozofiou je neustále hnanie sa za pôžitkami (hýrením, zábavami)

Deti z neúplných rodín sú väčšinou obkľúčené od jasieľ po ukončenie školy ženami, a takto sú nútené v prvých desiatich rokoch života žiť s dominanciou feminizmu, odkiaľ v plnej miere vypadla úloha muža. Priamym dôsledkom absencie otca je, že očakávanie budúcnosti mladých je čoraz pesimistickejšie. Mládež nezaujíma vývoj hospodárstva, či politické vplyvy na budúcnosť. Neradi o nej hovoria, no keď už musia odpovedať na otázky tohto typu, skôr sa toho obávajú, sú rozčarovaní, bezcieľni, agresívni a nereálni. Charakteristické sú pre nich pocity neschopnosti a stres. Mladí ľudia, postavení zoči-voči výzvam dospievajúceho veku, očakávajú pomoc od rodičov, no keď sa jej v kritických situáciách nedočkajú, upadajú do depresií, alebo vážne ochorejú a ich charakter sa mení na narcistický. Nie je zriedkavosťou, že sú povzbudzovaní rodičmi či učiteľmi k tomu, aby odhodili morálne zábrany a stali sa tak zrelými, povedzme - v pohlavnej oblasti. A keďže krachuje rodina ako taká, ani školský systém nedokáže dať mládeži usmernenia. Podľa študentov chýba z učebnej osnovy téma „dimenzia budúcnosti a globálne perspektívy“.

V praxi je tendencia, že už v detstve zaniká otvorenosť voči informáciám o fungovaní sveta, na úrovni mentálnej aj duchovnej a vnútorná zvedavosť. Mladí nechápu, načo vlastne chodia do školy. Stalo sa už bežnou životnou filozofiou, že keďže žijeme len raz, užime si to plným priehrštím.

Vážne problémy spôsobuje aj to, že dnešné deti poväčšine neskoro dozrievajú, čo znamená, že pubertálny vek sa vyšplhá často do veku 26-28 rokov života. Mnohí maturanti nevedia čomu sa venovať, do čoho sa majú pustiť, nechcú sa zaväzovať a ujímať sa zodpovedných pozícií. Oveľa príťažlivejšie než pracovné zaradenie, sú rôzne letné festivaly, žúry a zábavy. Tento ich infantilný prístup k životu je často spojený aj s finančnou závislosťou od rodičov a neskorým zakladaním si vlastných rodín. Dnes už vôbec nie je zriedkavosťou, že po ukončení štúdií žijú so svojimi rodičmi až do tridsiatky. V našom storočí sa globálne rozmohli také merné šnúry hodnôt a zásad, ktoré kresťan žijúci podľa biblických princípov jednoducho nemôže nasledovať. Mnohé nové diabolské zásady a myšlienky strhujú so sebou davy. Ježiš v súvislosti s týmto hovorí prorocké slová vzťahujúce sa na posledné časy: „A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých...“ (Mt 24:12)

Mládež prevzala moc

Po dvoch svetových vojnách nastúpila konsolidácia: desaťročia bez bojov (aspoň čo sa týka západnej civilizácie). A práve v tomto období začala viditeľne narastať vzdialenosť medzi staršou a mladou generáciou. Tu začali nezmieriteľné boje. Zatiaľ, čo v minulosti to bola práve mládež, ktorá iniciovala revolúcie a bola ich hybnou silou, od roku 1970 sa v nej vytvoril životný pocit „niet už za čo bojovať“. Mládež už nevkladala svoje sily do uplatňovania dobra a vylepšovania sveta, ale do uplatnenia štýlu v duchu amerického hesla „bujarosť, vzbura, ničenie“.

emogirl-opt.jpeg

Takéto formy prejavu vyvolávali ešte pred niekoľkými desaťročiami medzi obyvateľmi odpor a pobúrenie.

„Revolúcia mládeže do 25 rokov“ nanútila mladým jednotné odievanie a štýl hudby. Heslom tej doby bolo: „never nikomu, kto má viac ako tridsať rokov!“ Biblia zvlášť zdôrazňuje dôležitosť úcty voči starším ľuďom a rodičom. Už v Piatej knihe Mojžišovej čítame o takom pokolení, ktoré si nectí starších. Varovným príkladom je pre nás aj Šalamúnov syn, Roboám - judský kráľ, ktorý zapríčinil rozdelenie izraelského kráľovstva. Viac si vážil názory a rady svojich mladých priateľov, ako múdre varovné hlasy starých priateľov svojho otca, navyše sa aj o svojom otcovi, ktorého Biblia nazýva najmúdrejším človekom všetkých čias, vyjadroval povýšenecky. Nemusíme ísť ďaleko, ak chceme odhaliť pokolenie, o ktorom hovoril Mojžiš.

V celej histórii ľudstva nikdy nebola taká hlboká priepasť medzi rodičmi a deťmi, ako je tomu dnes. Koreň problému je ukrytý v spôsobe zmýšľania, ktorý ignoruje, že mladosť sama o sebe nemá hodnotu, že je to len stav, ktorý navyše skoro pominie. Výsledkom chýbajúceho obrazu mladých o budúcnosti je to, že nie sú schopní sami seba si predstaviť ako zostarnutých a zvráskavených. Preto sú nemilosrdní a opovážliví kritizovať a podceňovať životný štýl a výzor svojich rodičov, a vôbec všetko, čo nie je podľa médií a ich názoru „trendové“. Dokonale to pochopil a vyjadril autor Knihy Prísloví, kde hovorí aj o generačných napätiach: „Je pokolenie, ktoré preklína svojho otca a nežehná svojej matke...“

Istý taliansky spisovateľ, Dino Buzatti, v jednej svojej knihe ironizuje: „Každý človek nad štyridsať rokov je považovaný za starého. Nová generácia nenávidí a zavrhuje starých ľudí.“

Heslo mládeže: „Udri starého, udri!“ je akoby vyšité na zástavách moderných spoločností. Pomyslime len na nedávne správy zo škôl, koľko násilia sa deje za ich múrmi. V nejednom prípade sa tvrdá päsť študentov či rodičov zastaví práve na učiteľoch.

Vo Veľkej Británii sa v nedávnej minulosti stali obeťami vraždy šestnásti tínedžeri. A spoločnosť sa zjavne nečinne prizerá bitkám, násiliu, ba vraždám mladistvých. Nesprávne pochopený humanizmus tak prehĺbil už prebiehajúcu krízu. Zatiaľ čo sa deťom vysvetľujú ich práva, sústavne sa vedú diskusie o práve rodičovského zaucha. Už teraz je zjavné, že Pavol svojimi slovami o pokolení posledných dní dokonale udrel klinec po hlavičke, keď napísal: „Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nezmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha,...“ (2Tim 3:2)

Aká je trendová mládež?

Hodnotový systém mladistvých veľmi zmenil, okrem iného, aj ošiaľ módy, a keďže sa ľudia zúfalo snažia vyhovieť parametrom ideálu krásy (ktoré sú aj tak nedosiahnuteľné), ktorý im vnucujú médiá, samotné ľudské telo sa stalo tovarom. Za skutočný „fíling“ považujú to, čo si v odievaní môžu vybrať sami.

gun-opt.jpeg

Spoločnosť sa nečínne prizerá bitkárom, podvodníkom a mládeži siahajúcej po zbrani.

Očarujúci drsný muž a zvodná, večne mlado vyzerajúca koketa - to sú najžiadúcejšie typy v očiach dnešnej generácie. Apoštol pohanov - Pavol, ich používanie tela opisuje takto: „Ktorí, keď otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti páchať každú nečistotu nenásytnou žiadosťou.“ (Ef 4:19) No Písmo nám predstavuje ľudské telo v úplne inom svetle. Keď apoštol Peter vymenúva hodnoty ženy, v prvom rade vyzdvihuje čistotu srdca a ducha. Odhovára ženy od vyzývavého, pozornosť vzbudzujúceho odievania a zvýrazňovania určitých častí tela. Estetické vnímanie Stvoriteľa je nespochybniteľné, no Jeho pohľad na krásu je úplne iný, než náš. Šalamún hovorí, že aj „Miss“ krásy môže byť ako „sviňa s náramkom v nose“, pokiaľ jej chýba múdrosť. V módnych trendoch našej doby môžeme nájsť spoločné znaky, ktorých podstatou je zvýraznenie tela a propagácia sexuálnych hriechov. Keď mladí ľudia uveria tomu, že stotožnením sa s módou sa stávajú „osobnosťami“ a „niekým“, práve vtedy strácajú svoju osobnosť. Kým bol v minulosti reťazami ovešaný rockker, hippík alebo skinhead - stelesňujúci vzburu - do očí bijúci, až poburujúci zjav, dnes je to už úplne bežnou záležitosťou. Takéto formy prejavu vyvolávali ešte pred niekoľkými desaťročiami medzi obyvateľstvom určitý odstup, dnes sú už úplne vbudované do populizmu zábavného priemyslu - stali sa prijateľnými a modernými.

Spomeňme, že za každým módnym smerom stoja obchodné záujmy, no nesmieme zabudnúť ani na ten fakt, že svojím štýlom odievania vyjadrujeme vonkajšiemu svetu náš vnútorný obsah. Je všeobecne známe, že najslávnejší módni návrhári sú homosexuáli, ktorí prirodzene vnesú rysy svojej orientácie aj do módy, ktorú diktujú davom. Aj preto je dôležité, aby sme si my, kresťania, vedome vytvorili štýl, aby sme nasledovaním defektov kultúry a módy neboli nájdení ako takí, ktorí sú vo vzbure voči Bohu.

Feminizácia mužskej módy a pomužštenie ženskej módy za začalo v sedemdesiatych rokoch, a práve tu sa spustila vlna odievania sa do odevu opačného pohlavia - transvestizmus.

V pozadí týchto javov sú orientálne filozofie, pochádzajúce najmä z Indie. Tieto filozofie pokladajú za pozitívne práve ženské črty ľudskej duše. Tento chaos identity sa prejavuje dnes už masovo - - v štýle emo. Je jedno či je to „emo boy“ alebo „emo girl“, lebo obidve pohlavia majú ten istý strih vlasov (prevažne čiernej farby), sčesaný do očí. Nosia vypasované džínsy, tričká s lebkami, alebo inak zvýraznenou prítomnosťou smrti, a tiež pírsingy. Hlavnou charakteristikou tohoto smeru sú: „metro - a homosexualita, depresie a sklony k samovraždám, okultizmus, čierna farba, fajčenie trávy a pijatika“. Experimentovanie s homosexualitou a jej akceptácia sú v týchto kruhoch obvyklé.

Zatiaľ čo sa v spoločnosti považuje za zakázaný prostriedok marihuána/hašiš, LSD, extáza, amfetamíny, crack, kokaín, heroín a iné opiáty, magická huba, GHB či inhalácie, takmer každý tretí tínedžer to už má odskúšané.

Ďalšími rozšírenými smermi po štýle emo medzi mládežou sú hardcore, punk a metal, ktoré majú tiež svoje charakteristické rysy: krúžky a pripináčiky v ušiach, nose a ústach. Ďalej sú to: reťaze, tetovania, sebaničenie, brutalita, úplná temnota, agresivita a podobne.

Texty k piesňam vyjadrujú stres a sústreďujú sa na životné nešťastia. Ich obľúbenými témami sú: odmietnutie a ponižovanie v detstve, sociálne rozdiely, problematika vzťahov a manželstiev. Väčšine vyznávačov tohoto štýlu chýba vedomie vlastnej hodnoty.

Tzv. „silní ľudia“ - vedúci populárnych hudobných skupín s barbarským správaním vedome lákajú veľkú časť nedospelej mládeže do svojej pasce. Dievčatá a chlapci na koncertoch týchto štýlov hľadajú náhradu za chýbajúcu otcovskú a rodinnú lásku a na dve-tri hodiny aj cítia, že našli sami seba. Z uvedených javov je viac než jasné, že hlavné hudobné smery našej doby sú prakticky iba populárnejšie obmeny satanizmu, ktoré boli známe v rockovej kultúre sedemdesiatych rokov.

Riziká médií

Internet je kľúčom k väčšine hudobných a módnych smerov. Známky ich štýlov sa najrýchlejšie rozširujú po celom svete cez webové stránky, chatové portály a blogy. Internet, rádio, kino, denníky, časopisy, mobily, televízory to všetko chce zasiahnuť hlavne mladú generáciu, aby im oznámili aktuálnu módu, aký by mali mať vkus, čo a kde je najlepšie konzumovať, piť a milovať, pričom im nanútia uveriť, že práve oni sú tí najdôležitejší. Virtuálny svet otvára nové dimenzie inak utiahnutým a nešťastným typom, ktoré sa vďaka inkognitu môžu úplne odovzdať komukoľvek. Chýbajúca priama komunikácia a pocit neobmedzenej anonymity znamená pre ne možnosti - no zároveň pascu.

Istú časť internetu ovládajú perverzní zločinci, ktorí priam lovia virtuálnym svetom omámených mladistvých a deti. Len v našej krajine v roku 2007 vyšetrovala polícia okolo 10 000 prípadov pedofílie! Problém navyšuje aj ten fakt, že surfovanie, chatovanie, filmy a podobne vo väčšine prípadov nie sú kontrolovateľné rodičmi. Podľa International Herald Tribune nie je zriedkavosťou, že sa mladučké dievčatá na požiadanie vyzlečú pred webkamerami. Majiteľom najobľúbenejšej a najnavštevovanejšej stránky (600 000 registrovaných) je známy kráľ porna.

Pre mediálnu generáciu už internet a moderné médiá nie sú iba nepostrádateľnými komunikačnými nástrojmi, ale tiež kanálmi pornografie a násilia, čo so sebou prináša obrovské riziko závislosti. Mládež teda už nielen doma trávi čas pri počítačoch a televízoroch (priemerne 5,2 hod. denne), ale už aj v škole sa dokáže rozprávať iba o televíznych programoch a najnovších virtuálnych hrách. A keďže medzi ich najobľúbenejšie filmy patria tie, ktoré hovoria o sexuálnej slobode, aj ich spôsob myslenia a hovorenia sa točí okolo týchto tém, nie je vôbec prehnané vyhlásenie, že je tu reč o pornogenerácii.

Tí mladí ľudia, ktorí skúšajú egoistický, bezcieľny, hedonistický životný štýl, ktorý im nanucuje duch tohoto veku a ľahkovážne prijímajú módne trendy - z internetu, filmov, časopisov a hudobných štýlov, ktoré sa na nich len tak valia, sa poučia už iba z vlastných chýb a škôd. Prídu k bolestnému zisteniu, že vzbura voči Bohu nikdy nezostane bez následkov. Vo veku 30-40 rokov života budú nútení si priznať, že sami sebe spôsobili obrovské, nenapraviteľné chyby a škody tým, že ignorovali duchovné zákonitosti. Únikovým východom je ochota rozlíšenia dobra od zla, vytýčenie si dlhodobých plánov a cieľov vo svojom živote a biblická známosť ohľadom posledných dôb. Večné Božie hodnoty nikdy neovplyvní žiadna módna vlna ducha tohto veku, preto je dobre oslobodiť sa od vtieravého ducha nastupujúcej doby a otvoriť sa pre Ducha Svätého. Namiesto zmietania sa v rôznych vlnách ducha sveta je najlepšie pracovať na vlastnej budúcnosti.

Preklad: Zlatka Radnotyová

Zdroj: Nový Exodus Xll. 2008