Milosť Liptovský Mikuláš

Biblický spôsob ako prijať Ducha Svätého

Kenneth E. Hagin

Duch Svätý ako dar

„A ja požiadam Otca a On vám dá iného Utešiteľa, aby bol s vami naveky - Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí ani nepozná. Vy Ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude.“ 
(Jn 14,16-17)

„Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci to môžeme dosvedčiť. Bol vyvýšený na pravicu Božiu a prijal Ducha Svätého, ktorého Otec sľúbil. Teraz Ho poslal na nás, ako to vidíte a počujete.“ (Sk 2,32-33)

V Písme je rozdiel medzi termínmi byť narodený z Ducha a byť naplnený Duchom.

Keď sme znovuzrodení, prijímame večný život. Boží život a jeho prirodzenosť premieňa nášho ducha – nášho vnútorného človeka. Stávame sa „novým stvorením“, o ktorom hovorí 2. Kor 5,17.

V Jánovom evanjeliu (Jn 14,16) hovorí Ježiš o Utešiteľovi (Duchu Svätom) a zdôrazňuje, že svet Ho nemôže prijať,„pretože Ho nevidí ani nepozná“.

Ľudia zo sveta, ktorí nie sú znovuzrodení, nemôžu prijať túto skúsenosť Ducha Svätého, o ktorej Ježiš hovorí. Len znovuzrodení ľudia môžu byť naplnení Duchom Svätým.

Ak študujeme pozorne novozákonnú cirkev, je zrejmé, že prví kresťania boli presvedčení, že prijatie Ducha Svätého je skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení. Myslím, že najjasnejšie je to vidieť v Skutkoch 8. Keď som bol mladým baptistickým kazateľom, toto miesto v Písme mi najlepšie ukázalo, že existuje skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení, a ktorá je v Písme nazývaná „prijatie Ducha Svätého“, „byť naplnený Duchom Svätým“, alebo „byť pokrstený v Duchu Svätom“. „Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. (…) Ale keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy. (...) Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil, boli len pokrstení v meno Pána Ježiša. Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého.“ (Sk 8,5,12,14-17)

Samarania boli zjavne spasení pred príchodom Petra a Jána. Peter, ktorý by to mal vedieť, definuje spasenie v 1.Petra 1,23 takto: „Veď sme sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé a večné slovo Božie.“ V 12. verši sme videli, že Samarania uverili a boli pokrstení vo vode, vo verši 14 sme videli, že prijali Slovo Božie.

Peter a Ján sa za Samaranov nemodlili, aby boli spasení. Oni už spasení boli. Apoštoli sa modlili, aby mohli prijať Ducha Svätého!

Pozorne si všimni (pomôže ti to, aby si mohol pomôcť druhým): Peter a Ján sa nemodlia, aby Boh dal Samaranom Ducha Svätého. Modlia sa, „aby prijali Ducha Svätého“. Mali by sme sa modliť podľa Božieho Slova.

Je na ľuďoch, aby prijali to, čo im Boh ponúka.

Večný život je dar.

Uzdravenie je dar.

Duch Svätý je dar.

Všimni si, ako Samarania prijali: „Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého.“ Modlili sa za nich, aby mohli prijať.

Musíme pochopiť, čo hovorí Peter, že totiž Boh poslal Ducha Svätého v deň Letníc – a od tej doby je Duch Svätý už tu! Nie je potrebné čakať na Boha, aby ho poslal. Už je tu. On je jediným Božím činiteľom, ktorý dnes na zemi pôsobí. On je tu!

Prvá zmienka o Duchu Svätom v tejto 8. kapitole Skutkov je v 15. verši, ale už v predchádzajúcich veršoch zreteľne vidíme, ako pôsobí: „Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli a keď videli znamenia, ktoré robil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí boli uzdravení. A tak nastala veľká radosť v tom meste.“ (Sk 8,6-8)

Filip kázal pod pomazaním Ducha Svätého. Kdekoľvek je kázané Slovo, tam pôsobí Duch, aby Slovo potvrdzoval. Práca Ducha Svätého v oblastiach spasenia, uzdravenia a zázrakov však nie je to isté, ako skúsenosť krstu v Duchu Svätom.

Už si niekedy premýšľal o tom, prečo boli vybraní Peter a Ján, aby sa vydali do Samárie? Boli poslaní Božím Duchom, aby na ľudí vkladali ruky a tí, aby prijali Ducha Svätého. Niekto má túto zvláštnu službu a niekto nie, ale nech patríš k tým, alebo oným, môžeš slúžiť vo viere a Boh sa k tvojej viere prizná.

Sk 8,19 dokazuje, že Peter a Ján takú službu mali. Všimni si, že kúzelník Šimon ponúkol Petrovi a Jánovi peniaze a povedal im: „Dajte aj mne tú moc, aby Ducha Svätého dostal každý, na koho položím ruky“.

Niektorí sa mylne domnievali, že Šimon sa pokúšal kúpiť skúsenosť Ducha Svätého pre seba. Tak to ale nebolo. Šimon sa pokúšal kúpiť moc vkladať ruky na ľudí, aby mohli prijať Ducha Svätého.

Peter Šimonovi odpovedal (v. 20): „Tvoje peniaze nech sú zatratené i s tebou: myslel si si, že sa Boží dar dá získať za peniaze!“

Šimon sa nepokúšal kúpiť si dar Ducha Svätého pre seba osobne. Pokúšal sa kúpiť si schopnosť vkladať ruky na ľudí, aby prijali Ducha Svätého. Všimni si, že Peter túto schopnosť nazýva darom.

V Novom Zákone sú štyri grécke slová, prekladané ako „dar“. Pokiaľ to nevieš, nikdy neporozumieš do hĺbky tomu, čo Nový Zákon učí. Jedno z tých slov má význam „dar zadarmo“. (Večný život a prijatie Ducha Svätého sú dary zadarmo.) Slovo použité v 20. verši je však iné. V gréčtine znamená „obdarovanie“.

Peter povedal, že on a Ján boli „obdarovaní“, „nadaní“, či „vybavení“ vkladaním rúk na ľudí, aby tí prijali Ducha Svätého. Preto boli poslaní do Samárie.

Čakať alebo nečakať

Ako mladý baptistický kazateľ som bol pokrstený v Duchu Svätom a prišiel som medzi kresťanov „plného evanjelia“. Pokiaľ však ide o krst v Duchu Svätom, nikdy som neslúžil rovnako ako oni. V tej dobe (1937-39) – prinajmenšom v našom kraji – všetci veriaci plného evanjelia, ktorých som poznal, nechávali každého „čakať“.

Mali to z Lukáša 24, kde Ježiš hovorí: „Vy potom čakajte v meste Jeruzaleme, pokiaľ nebudete oblečení mocou z výsosti“ (verš 49).

Formula pre prijatie Ducha Svätého neexistuje. Keby Lukáš 24,49 formulou bol, aké právo máme vynechať slovo „Jeruzalem“? Ježiš povedal: „Čakajte v Jeruzaleme...“

Pre učeníkov bolo dôležité zostať v Jeruzaleme práve tak, ako bolo pre nich dôležité čakať, pretože v Božom pláne malo mať vyliatie Ducha Svätého svoj začiatok v Jeruzaleme. Toto miesto Písma nemôže byť formulou pre prijatie krstu v Duchu Svätom.

„Čakať“ znamená tiež zostať. „Zostaňte v meste, dokiaľ nebudete vyzbrojení mocou z výsosti.“ (Lk 24,49) Zostali teda v Jeruzaleme a čakali. V Sk 2,1 čítame: „Keď nastal deň Letníc...“ Keď ten deň prišiel, už nemuseli čakať ani chvíľu!

V knihe Skutkov už ďalej nikde nečítame, že by niekto bol vyzývaný k čakaniu, ani nikoho nevidíme, že by na naplnenie Duchom čakal. Odo dňa Letníc bol zakaždým každý naplnený Duchom Svätým okamžite. Prvotná cirkev zdôrazňovala, že ľudia môžu prijať ihneď.

Isteže verím v nutnosť očakávať na Boha. Ľudia naplnení Duchom potrebujú očakávať na Boha. Je to však omnoho ľahšie po tom, čo sme naplnení Duchom Svätým, než predtým. Nemusíme nechávať ľudí na naplnenie Duchom Svätým čakať. Prečo? Z toho jednoduchého dôvodu, že nevidíme ľudí čakať ani v dobe prvotnej cirkvi.

Ešte v dobe, keď som bol mladým baptistickým kazateľom som poznal, že krst v Duchu Svätom je dar podobne ako spasenie. Keď som ho ja sám prijímal, prijal som ho vierou ihneď, bez čakania.

Keď som sa stal kazateľom zboru plného evanjelia, kde ľudia boli naučení, že čakanie je nevyhnutné, nepokúšal som sa ich ihneď zmeniť. Pokiaľ niekto chcel prísť dopredu a čakať a hľadať, nechal som sa s ním modliť tých bratov, ktorí vedeli ako čakať a hľadať. Nešiel som tam, aj keď som to vedel lepšie, ale nechal som ich.

Bolo to naozaj pozoruhodné. Vy mladší, pokiaľ nie ste z určitých letničných kruhov, si nedokážete predstaviť, čo sa dialo. Niekedy to bolo úplné divadlo.

Raz večer prišli dopredu dvaja mladíci a chceli byť naplnení Duchom. Niekoľko bratov zo zboru sa s nimi modlilo trištvrte hodiny.

Po oboch stranách každého mladíka stál jeden brat. Jeden kričal: „Pokračuj, bratu, pokračuj!“ Druhý hulákal: „Uvoľni sa, bratu, uvoľni sa!“

Tretí člen zboru kľačal za mladíkom, modlil sa a búchal ho do chrbta ako zbíjačka: „Volaj hlasnejšie, bratu, volaj hlasnejšie! Boh ťa vyslyší, keď budeš volať hlasnejšie!“

Štvrtý muž stál pred mladíkom, kričal mu priamo do tváre a prskal na neho, kedykoľvek otvoril ústa. Hulákal pri tom: „Vydaj sa, bratu, vydaj sa!“

Poviem vám, jednému z toho zostalo zle!

Po 45 minútach hulákania a kriku boli moji členovia takmer vysilení. Prestali a obidvoch chudákov nechali tak. Nedokázali ani jedného z nich priviesť k naplneniu Duchom Svätým. (Samozrejme, že sa im len málokedy podarilo niekoho priviesť k naplneniu takýmto spôsobom, a potom to nebolo vďaka nim, ale navzdory nim.) Obidvaja mladíci sa otočili k odchodu.

V tej chvíli som vyskočil a spýtal sa ich: „Moment, chlapci. Počkajte ešte chvíľu. Naozaj chcete byť naplnení Duchom Svätým?“

Udivene sa na mňa pozreli. Z výrazu ich tvárí bolo zrejmé, že si myslia, že som sa zbláznil.

Posadil som ich vpredu na lavicu a prečítal som im niekoľko miest z Písma. Poukázal som na to, ako prijali Samarania.

Povedal som: „Vidíte, vy ste volali k Bohu, aby vám niečo dal. Čakali ste na Boha, aby niečo urobil. Ale On čaká na vás, až vy dokážete prijať.

„Keď vám dávam dar, čo musíte urobiť, aby ste ho mali?“

„Proste ho prijať,“ odpovedali.

Povedal som: „Presne to musíte urobiť – proste prijmite Ducha Svätého.“

Obaja mladíci okamžite prijali a začali hovoriť v jazykoch.

V roku 1949 som prestal s pastierskou službou a začal som chodiť po zboroch. Len zriedkakedy – ak vôbec niekedy – som opustil nejaký zbor, kým som nepomohol všetkým „chronickým hľadačom“ k naplneniu Duchom Svätým. Mojím najväčším úspechom bol muž, ktorý hľadal päťdesiat rokov!

Môžeš to robiť úplne rovnako. Naučím ťa, ako ľudí priviesť k naplneniu Duchom Svätým tak, ako to robím sám.

Myslím si, že s Petrom a Jánom, apoštolmi Pána, sme v dobrej spoločnosti (v spoločnosti apoštolov sa cítim ďaleko istejšie, ako s niektorými kazateľmi), a preto robím všetko presne tak, ako to robili oni.

Vkladám ruky na ľudí, aby prijali Ducha Svätého. Robím to vo viere, pretože to je podľa Písma, ale robím to tiež preto, lebo som k tomu poverený službou.

Prijmi Ducha Svätého

Boh už urobil úplne všetko, čo bolo treba urobiť pre zaistenie plánu spasenia. Poslal Ježiša. Teraz je na nás, aby sme Ježiša prijali.

Spasenie náleží každému človeku, ktorý umiera a ide do pekla, pretože Ježiš zomrel za bezbožných. Človek, ktorý je v pekle, buď spasenie odmietol, pokiaľ o ňom počul, alebo o ňom nevedel. V každom prípade mu však náležalo.

Boh už urobil úplne všetko, čo kedy bolo treba urobiť pre zaistenie nášho uzdravenia: Boh položil naše nemoci a bolesti na Ježiša a Ježiš ich niesol. V Božom pohľade sme už uzdravení! Je na nás, aby sme uzdravenie prijali. Uzdravenie nám patrí.

Bolo mi dané pomôcť mnohým ľuďom, pripútaným na lôžko, aby poznali pravdu z 1. Petra 2,24: „Jeho rany vás uzdravili.“ Začali veriť, aj keď boli stále pripútaní na lôžko a prijali svoje uzdravenie. Iní naopak povedali: „Nie, teraz to nemôžem prijať. Až budem môcť chodiť – až všetky príznaky zmiznú – uverím tomu.“ S ľútosťou hovorím, že zomreli.

V Biblii nikde nečítaš o tom, že by Boh alebo Duch Svätý používal násilie. Nikde nečítaš, že by Boh ľudí nútil, aby niečo urobili. (Naopak čítaš, že diabol a jeho zlí duchovia tlačia a nútia ľudí, aby niečo robili.)

Duch Svätý je gentleman. Vedie. Riadi. Je na tebe, ako budeš reagovať. Biblia hovorí: „Tí, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synovia Boží.“ (Rim 8,14) „Tí, ktorí sa dajú viesť.“ Nie „tí, ktorí sú manipulovaní“.

To je zároveň spôsob, ako „chronických hľadačov“ privádzam k prijatiu. Väčšinou ich požiadam, aby sa postavili, keď čítam z Písma a vysvetľujem im, že Duch Svätý je dar. (Verím, že je dobré modliť sa na kolenách, ale niektorí chronickí hľadači hľadali na kolenách celé roky a vo chvíli, keď si kľaknú, upadajú späť do rovnakého stereotypu.)

Položím na nich ruky a poviem: „Prijmi Ducha Svätého!“ Zažil som desiatky prípadov, kedy ľudia v tej chvíli začali hovoriť jazykmi. Ich pastieri krútili hlavou v údive a hovorili: „Niektorí z nich hľadali roky a bolo to také ľahké!“ (Často som si pre seba myslel: Prečo si im len nepovedal, aké je to ľahké!)

Jeden pastor mi povedal: „Brat Hagin, viem, že je to Duch Svätý. Môžem to potvrdiť. Hovoria v jazykoch. Je to naozaj Duch Svätý. Ale ty to tým ľuďom príliš uľahčuješ, aby Ducha Svätého prijali!“

Odpovedal som: „Nie, bratu. To sa mýliš. Ja to neuľahčujem. Nezaložil som to ja na princípe daru. To Boh. Ja iba ľuďom vysvetľujem, že je to dar a povzbudzujem ich, aby ten dar prijali.“

Na jednej konferencii, kde som vyučoval o Duchu Svätom, prišiel za mnou dosť rozhnevaný baptistický kazateľ.

„Mám Ducha Svätého práve tak, ako ho máte vy! Ale jazykmi nehovorím. Ducha Svätého som dostal, keď som sa znovuzrodil,“ povedal mi.

Ja na to: „Isteže. Chvála Pánovi. Ak ste spokojný, tak aj ja som spokojný. Nechcem vám dať nič viac, než chcete vy sám. Ak nemáte túžbu po Bohu, ak nechcete poznať Boha viac, som s tým spokojný.

Ja som len išiel s Pánom ešte o krôčik ďalej a dostal som plnosť. Ak sa chcete zastaviť, bez toho, že by ste mali plnosť, nehnevám sa na vás. Ak ste spokojný a myslíte si, že ste už dostali všetko, čo pre vás Boh má, dobre.“

„No, tak som to nemyslel,“ povedal. „Som si istý, že ešte nemám všetko, čo pre mňa Boh má.“

„Dobre – túžite, žíznite?“

„Áno!“

„Chcete byť naplnený?“

„Verím, že mám Ducha Svätého.“

Ja na to: „Však sa s vami nehádam. Určite máte! Veď ste znovuzrodený z Ducha. Ale nechcete byť ním naplnený?“

„Áno, chcem!“

Položil som na neho ruky a on na mieste začal hovoriť jazykmi. Obdržal plnosť, sláva Pánovi!

Novozákonný spôsob

Osem rokov po dni Letníc boli Samarania spasení a pokrstení vodou ako výsledok Filipovho kázania.

Peter a Ján boli vyslaní z Jeruzalema. Kládli ruky na novoobrátených a oni prijali Ducha Svätého (Sk 8).

Všimni si, že to bolo bez trápenia, bez čakania, bez sklamania – a bez výnimky! Všetci, ktorí uverili, boli naplnení Duchom Svätým.

Desať rokov po dni Letníc vošiel Peter do Kornéliovho domu v Cézarei (Sk 10). Začal kázať Kornéliovým príbuzným a priateľom. Podľa verša 44 sa potom stalo toto: „Kým Peter hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, ktorí tú reč počuli.“ (Spomeň si, že „viera je z počutia a počutie skrze slovo Božie“ (Rim 10,17).

Kornélius a všetci v jeho dome boli nielen spasení, boli aj naplnení Duchom Svätým, bez modlenia, bez čakania – a bez výnimky.

Ako Peter poznal a udivení židovskí veriaci, ktorí ho sprevádzali, že títo pohania prijali Ducha Svätého? Podľa verša 46 „počuli ich hovoriť jazykmi a velebiť Boha“.

Poďme ďalej Novým Zákonom. Ďalšia biblická udalosť je v Skutkoch 19, dvadsať rokov po dni Letníc. Je to posledná zmienka v Skutkoch apoštolov, ktorá popisuje, ako ľudia prijali Ducha Svätého: „Kým bol Apollos v Korinte, prešiel Pavel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými učeníkmi. Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ Pavel povedal: „Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni povedali: „Krstom Jánovým.“ (…) Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.“ (Skutky 19,1-3,6) Všimni si, že aj oni boli naplnení bez čakania, bez meškania, bez spievania, bez trápenia. Tak to robili apoštoli. Robme to teda rovnako! Potom budeme opravdiví nasledovníci Nového Zákona.

Sám Pavel, ten veľký apoštol, prijal Ducha Svätého, keď na neho položil ruky Ananiáš (Sk 9,17). Napriek tomu, že tu nie je povedané, že by Pavel hovoril jazykmi, vieme, že to tak bolo, pretože v v 1. Kor 14,18 hovorí: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci...“ Kedy začal hovoriť jazykmi? Jeho skúsenosť musela byť podobná, ako u ostatných. Hovoril jazykmi, keď bol naplnený Duchom Svätým.

Všimni si tiež, že keď Ananiáš položil ruky na Pavla, aby prijal Ducha Svätého, Pavel prijal bez čakania, bez meškania, bez spievania a bez trápenia. Vždy, keď ľudia chceli byť naplnení Duchom Svätým, boli naplnení. Nikto neodišiel sklamaný.

Akákoľvek cirkev môže správnym učením priviesť ľudí k tomu, aby vždy prijali Ducha Svätého. Vyskúšal som to vo vlastnej službe. Pôsobí to učenie Slova.

Vidíme, že Boh nepoužíva metódu „pokusu a omylu“. Keď sa ľudia pokúšajú pomôcť druhým prijať Ducha Svätého, príliš často používajú metódu „pokusu a omylu“. Všeličo skúšajú a dúfajú, že niečo zaberie. Boh však nepoužíva žiadnu metódu, kedy by ľudia prišli, hľadali a odišli naprázdno.

V júni 1951 som viedol zhromaždenie v jednom letničnom zbore v Oklahome. Po prvom týždni vyučovania o týchto veciach som na ľudí vkladal ruky a oni prijímali Ducha Svätého a hovorili inými jazykmi.

Keď som to urobil prvýkrát, prišlo dopredu sedem ľudí a šesť ich okamžite prijalo. Nasledujúci večer bol kostol poloprázdny a ďalší večer bol obsadený len do jednej štvrtiny.

Spýtal som sa pastora: „Čo sa deje?“

Odpovedal: „Neviem, ale pokúsim sa to zistiť.“

Druhý deň mi povedal: „Brat Hagin, ľudia u nás nikdy nikoho nevideli vkladať ruky na toho, kto mal byť pokrstený v Duchu Svätom. Vždy sa učili, že je potrebné čakať.“

Vysvetlil mi: „Tento zbor založil kazateľ, ktorý je dnes už na dôchodku. Niektorí zo zboru za ním poslali trojčlennú delegáciu, aby sa ho spýtali, či je vkladanie rúk správne, alebo nie. Povedal im: Vždy sme čakali. Nie je správne, to robiť bez očakávania. Tieto novotárske, modernistické skratky sú zlé. Takýchto zhromaždení sa nezúčastňujte a nepodporujte. V nedeľu do zhromaždenia choďte. Stojte za zborom a svojím pastorom, ale nepodporujte toho evanjelistu. Je úplne vedľa.“

V nedeľu obvykle kázal miestny pastor, ale tentokrát ma požiadal, aby som mal zhromaždenie ja. Modlil som sa za to a Pán mi povedal: „Budeš kázať o biblickom spôsobe, ako prijať Ducha Svätého.“ Čiastočne toto vyučovanie teraz zdieľam s vami.

Povedal som zboru: „Nemôžete mať nič tradičnejšieho, ako je kniha Skutkov apoštolových. Verím, že by sme mali všetko robiť tradičnými spôsobmi.

Ak naplnenie Duchom Svätým prostredníctvom vkladania rúk je novota, potom jej verí sám Pán Ježiš Kristus, pretože sa zjavil vo videní Ananiášovi a povedal mu: „Choď a polož ruky na Saula.“

Ak okamžité prijatie Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk je novotárske a modernistické, tak tomu dal svoje potvrdenie sám Pán Ježiš Kristus. Ale nie, je to tradičný spôsob – biblicky tradičný. Nájdete ho priamo vo svojich Bibliách. Len si to prečítajte.“

Prečítali si to. Všetci sa vrátili do našich zhromaždení. Povedali: „Áno, ten milý starý brat, ktorý založil zbor, je dobrý človek a miluje Boha, ale tomuto proste nerozumel. Je to v Biblii. Našli sme to tam.“

Kedysi som bol zase na starej fare v Oklahome. Vypínač svetla na stene tam mali iba v obývačke. Vo všetkých ostatných miestnostiach bola obyčajná žiarovka a od nej visela šnúra smerom dolu.

Jedného dňa sme s miestnym kazateľom sedeli v obývačke a rozprávali sme sa až do pol druhej v noci. Práve som chcel ísť do svojej spálne, keď kazateľ, bez toho, aby na to myslel, vyšiel druhými dvermi a zhasol vypínačom svetlo. Obklopila ma úplná tma.

Dostal som sa až ku dverám svojej spálne. Povedal som si, že keď teraz pôjdem rovno, mal by som dôjsť rovno k šnúre. Ale nepodarilo sa mi ísť rovno. Narazil som si nohu o toaletný stolík. Potom som vrazil do náprotivných dverí.

Musel som potom ísť trochu doľava, pretože som sa udrel o stĺpik postele. Držal som sa postele a hovoril som si: „Viem, že tu tá šnúra je. Rozsvecujem ňou každý večer. Je tu. Viem, že tu je!“ Ale nemohol som ju nájsť.

Začal som mávať rukami vo vzduchu a nakoniec som do nej narazil chrbtom ruky. Rozhojdala sa a vletela mi do dlane. Zatiahol som za ňu a svetlo svietilo.

Ako som tam stál, Pán prehovoril k môjmu srdcu: „Vidíš, práve takto niektorí ľudia vyučujú druhých, ako byť naplnený Duchom Svätým, alebo ako prijať uzdravenie. Všetkým dávajú rovnakú radu: Niekde tamto by mala byť šnúra. Keď ju nájdeš, zatiahni za ňu.“

Ľudia potom hľadajú a hľadajú a hľadajú a šnúru nikdy nenájdu. Prečo nerobíme to, čo Biblia hovorí, že robiť máme? Prečo ľudí nepoučujeme podľa Božieho Slova?

Poď a pi

„V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vystúpil a zvolal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije! Kto verí vo mňa, prúdy živej vody potečú z jeho vnútra, ako hovorí Písmo.“ To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, ktorí v neho uverili. Dovtedy Ducha totiž nebolo, lebo Ježiš ešte nebol oslávený.“ (Jn 7,37-39)

Všimni si, že Ježiš povedal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije“ (verš 37). Ježiš nepovedal: „Nech príde a kričí.“ Nepovedal: „Nech príde a modlí sa.“ Nepovedal: „Nech príde a spieva.“ Nepovedal: „Nech príde a potí sa.“ Nepovedal: „Nech príde a chváli ma.“ Nepovedal: „Nech príde a padne predo mnou a odíde prázdny.“

Ježiš povedal: „Nech príde a pije.“ Ježiš používa vodu ako obraz Ducha Svätého.

Už si niekedy videl niekoho piť vodu so zatvorenými ústami? Nie, nemôžeš piť vodu so zatvorenými ústami a nemôžeš „piť“ ani Ducha Svätého, pokiaľ tvoje ústa zostanú zatvorené. Otvor svoje ústa!

Ďalej, ako dlho to trvá, než sa napiješ, keď si smädný? Proste vezmeš pohár s vodou a piješ – je to tak? Ježiš povedal: „Príď a pi.“ Ako dlho musíš čakať, až sa napiješ? Nemusíš vôbec čakať a rovnako tak nemusíš čakať na krst v Duchu Svätom.

V jednom zhromaždení istá žena povedala: „Brat Hagin, moja matka hľadá krst v Duchu Svätom už devätnásť rokov. Hneď po skončení zhromaždenia pôjdem za ňou a poviem jej, čo si vyučoval.“

Keď som sa za rok do tohto zboru vrátil, spýtal som sa jej: „Ako to dopadlo s tvojou mamou?“

„Zavolala som jej a povedala, že prídem. Býva 150 míľ od nás a musela som sa vrátiť ešte v ten deň, aby som včas pripravila manželovi večeru.

Keď sme prichádzali k jej domu, vybehla k autu privítať vnúčatá. Všetky tri deti sa vyhrnuli z auta, a potom som vystúpila aj ja.

Povedala som jej: Mami, mám málo času. Prišla som, aby som ti pomohla k naplneniu Duchom Svätým.

„Drahá,“ – odpovedala, „to už hľadám strašne dlho.“

Povedala som: „Veď ja viem, devätnásť rokov. Ja som ale neprišla, aby som s tebou hľadala. Prišla som, aby si prijala.“

„Áno, ale ja hľadám už...“

„Ale ja nechcem, aby si hľadala,“ povedala som jej. „Nie je treba Ducha Svätého hľadať. On sa nestratil. On je už teraz tu!“

Išli sme dovnútra a povedala som jej: Mami, teraz si tu sadni. Sadla si do kresla v obývačke. Zo stola som zobrala svoju Bibliu, sadla som si na stoličku k jej nohám a ukázala som jej v knihe Skutkov, ako tam ľudia prijímali Ducha Svätého ihneď prostredníctvom vkladania rúk a ako potom hovorili jazykmi.

Povedala som jej: „Mami, pozri sa, ja nemám to pomazanie k službe, ako brat Hagin a iní, ale ja na teba položím ruky vo viere. Verím, že keď na teba položím ruky, Duch Svätý na teba zostúpi. Teraz otvor svoje ústa a buď pripravená, pretože až On príde, chcem, aby si vyslovila to, čo ti dá.“

Položila som na ňu ruky a ona začala hovoriť v jazykoch. Behom desať minút od môjho príchodu hovorila jazykmi a predtým hľadala devätnásť rokov.

Môžeš druhým ľuďom pomôcť úplne rovnako, ako táto žena pomohla svojej matke. Môžeš robiť to isté, čo aj ja robím vo svojich zhromaždeniach.

Robím to, pretože v roku 1950 sa mi vo videní zjavil Pán a povedal mi: „Dávam ti službu vkladaním rúk. Skôr, než na niekoho položíš ruky, vždy mu prečítaj alebo cituj Sk 19,6: „Akonáhle na nich Pavel položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.“

Pán mi povedal: „Povedz tomu človeku, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že keď na neho položíš ruky, Duch Svätý na neho zostúpi. Povedz mu, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že sa mu bude zdať, ako keby jeho jazyk chcel povedať niečo, čo nie je po anglicky alebo v jeho materskej reči. A povedz mu, že som ťa poveril, aby si mu povedal, aby pozdvihol svoj hlas a vyslovoval akýkoľvek nadprirodzený zvuk, slabiku, alebo slovo, ktoré mu príde, a že má v hovorení pokračovať tak dlho, až príde voľná jasná reč.“

Biblický spôsob, ako prijať Ducha Svätého

Prijatie Ducha Svätého je úplne vecou viery. Navrhnem vám niekoľko zásad, ako by ste pomohli človeku, ktorý chce prijať.

1 Pomôžte mu pochopiť, že Boh už Ducha Svätého dal v deň Letníc. Od tej doby Duch Svätý na svete vždy bol a stále je. Snažte sa, aby ten človek pochopil, že záleží na ňom, či dar Ducha Svätého prijme. Nepotrebuje prosíkať a žobrať, aby ho Boh naplnil Duchom Svätým. Akékoľvek žobranie je nevera. Nevera žobre. Viera vykríkne.

2 Veďte toho človeka k poznaniu, že každý, kto je spasený, je pripravený prijať Ducha Svätého. „A Peter im povedal: Čiňte pokánie a nech sa pokrstí každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Skutky 2,38)

Do našej teológie plného evanjelia sme primiešali veľa ľudských tradícií. Ľudia si myslia, že kým prijmú Ducha Svätého, musia niečo urobiť, alebo nejako vyčistiť svoj život.

Keby sme dokázali svoj život sami očistiť, k čomu by sme potrebovali krv Ježiša Krista? Ja som krvou očistený a vykúpený. Ak si spasený, si tiež očistený.

3 Je biblické povedať dotyčnému, aby prijatie Ducha Svätého očakával vo chvíli, keď sú na neho položené ruky.

4 Povedzte mu, čo má očakávať. Ľudia majú tie najrôznejšie predstavy. Povedzte tomu človeku, že má očakávať, že Duch použije jeho hlasivky a vloží do jeho úst nadprirodzené slová. Slová dáva Duch Svätý, ale vyslovuje človek. V Skutkoch 2,4 je napísané: „Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával vysloviť sa“ (alebo: ako ich viedol k hovoreniu). Podobné miesto je v Skutkoch 10,46: „lebo ich počuli hovoriť jazykmi...“ Pavel hovorí v 1. Kor 14,18: „Ďakujem Bohu, hovorím jazykmi viacej, než vy všetci“ a v 1. Kor 14,2: „Ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá.“

Mnohí povedia: „Bojím sa, že by som to robil telesným spôsobom.“ Inak to ale nemôžeš robiť! Muži a ženy, ktorí sú v tele, sa klaňajú Bohu a chvália Ho v Duchu. Boh zasľúbil v Joelovi 2,28: „I stane sa potom: vylejem svojho Ducha na každé telo.“

5 Povedzte uchádzačovi o naplnenie Duchom, aby zavrhol všetok strach nahovorený učiteľmi, že by mohol prijať niečo zlé. Pomôžte mu poznať, že neprijme nejakú náhradu Ducha Svätého. „Je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi hada, keď ho prosí o rybu? Alebo by mu dal škorpióna, keď ho prosí o vajce? Ak teda vy, hoc ste zlí, viete svojim deťom dávať dobré dary, čím skôr váš Otec z neba dá Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia!“ (Lk 11,11-13)

6 Povzbuďte ho, nech poriadne otvorí ústa, to môže byť čin viery, nadýchne sa a povie Bohu: „Práve teraz prijímam vierou Ducha Svätého.“

Rozhodne trvajte na tom, aby ten človek nepovedal ani jedno slovo vo svojej prirodzenej reči. Povzbuďte ho, aby sa uvoľnil a bez strachu, smelo pozdvihol svoj hlas a vyslovil tie nadprirodzené hlásky, ktoré prídu, a aby svojimi ústami a jazykom pohyboval rovnako, ako keď hovorí vo svojom materinskom jazyku.

Povedzte mu, aby očakával, že Duch Svätý mu dá slová – bude sa mu zdať, ako keby jeho jazyk chcel niečo povedať. Tak to býva vždy. Duch Svätý dáva slová – človek musí hovoriť. Nadprirodzené je na tom to, čo je vyslovované, nie ten, kto hovorí.

Keď pozorujete, že Duch Svätý chce pohybovať jeho ústami a jazykom, povedzte mu, aby vyslovil akékoľvek zvuky, ktoré bude môcť vysloviť, bez ohľadu na to, čo to je. To je viera. On pozdvihne svoj hlas a bude veriť Bohu, že ho povedie. Povedzte mu, aby pokračoval v hovorení, chválil Boha týmito nadprirodzenými slovami, dokiaľ nepríde voľná jasná reč a dokiaľ nebude mať vnútorné uistenie, že prijal.

7 Nepripustite tlačenicu okolo ľudí, ktorí stoja o naplnenie Duchom Svätým. Nedávajte im zmätené pokyny. Prítomní, pokiaľ sa modlia v Duchu, sa môžu modliť nahlas, ináč nech sa modlia vo svojej prirodzenej reči potichu.

Týchto sedem zásad som používal pre pomoc ľuďom k naplneniu Duchom Svätým od roku 1938 – a boli naplnení bez čakania, bez meškania – a takmer bez výnimky.

Biblický spôsob ako prijať Ducha Svätého | Vyučovanie

Ľudia zo sveta, ktorí nie sú znovuzrodení, nemôžu prijať túto skúsenosť Ducha Svätého, o ktorej Ježiš hovorí. Len znovuzrodení ľudia môžu byť naplnení Duchom Svätým.

Tí, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synovia Boží (Rim 8,14)