Milosť Liptovský Mikuláš

Abrahámovo požehnanie

Adrián Šesták

abraham-opt-1.jpeg

© iStockphoto.com / pink_cotton_candy

Sme dedičmi Božieho kráľovstva a zasľúbení, ktoré nám Boh daroval v Kristovi

Hospodin na nás hľadí skrze Ježiša Krista. V Ňom sme dostali novú identitu, preto je dôležité, naučiť sa na seba dívať skrze ňu, vnímať tak samých seba, lebo bez toho nie je možné sa stať dedičmi Božieho kráľovstva a zasľúbení, ktoré nám Boh daroval v Kristovi. Práve skrze túto novú identitu sme sa stali dedičmi tých zasľúbení, ktoré Boh dal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Preto je dôležité ju skrze Svätého Ducha v sebe neustále posilňovať, lebo len tí ľudia, ktorí sa to naučia robiť, sú tí, ktorí skutočne dedia Božie kráľovstvo. Túto identitu Božích detí prijímame vierou. Pri znovuzrodení nie je možné vidieť nejaké veľké vonkajšie zmeny, ale človek cíti, že Boh vykonal veľkú zmenu v jeho vnútri. Podľa Božieho slova nám Boh daroval nové srdce a nového ducha, a práve k tomuto je viazaná identita Božích detí. Je treba sa s tým vedieť vnútorne stotožniť, lebo práve toto robí rozdiel medzi starým a novým životom, ktorý sme prijali v Ježišovi Kristovi. Táto identita robí rozdiel aj medzi človekom a človekom, lebo Boh sa nedíva na človeka na základe jeho daností, na základe prirodzených schopností, alebo podľa toho, či sme si zaslúžili jeho priazeň, alebo nie, ale toto postavenie sme získali špeciálnym spôsobom – že sa Bohu veľmi zapáčilo, že sme prijali a uverili v evanjelium a prijali sme Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa.

Práve táto viera v evanjelium urobila rozdiel medzi tým životom, ktorý sme žili pred znovuzrodením a tým, ktorý žijeme teraz – po prijatí Krista. Táto viera nám bola počítaná pred Bohom za spravodlivosť. Kresťania často po znovuzrodení žijú vo vnútornom chaose a nevedia prísť na to, čo je najdôležitejším prvkom k tomu, aby Pán jednal v ich živote. A je to práve Abrahámov druh viery, ktorý robí rozdiel medzi starým a novým človekom. Preto je veľmi dôležité spoznať aj tie požehnania, ktoré sa vzťahujú na vieru, na životný štýl viery. Biblia hovorí, že sme nedostali hocijaké požehnania, ale sme dostali požehnania abrahámove. Práve Abrahám sa stal tým, kto patentoval životný štýl viery, patentoval vieru v Božie slovo. Pokiaľ chceme spoznať tento životný štýl, musíme sa pozrieť na samotný začiatok, kde Božie slovo hovorí o 12 Abrahámových požehnaniach, respektíve o 14, lebo kresťania ich napočítali 14, židia 12. Toto si navzájom neodporuje, len kresťania našli ešte dve, ktoré židia nepočítali. Celý kresťanský život, aj našu budúcnosť Boh zadefinoval práve v týchto zasľúbeniach, lebo tí, ktorí im porozumejú, spoznajú Boží plán pre terajší život, aj pre večnosť. Preto, ak chceme spoznať, k čomu nás Boh povolal, musíme spoznať Božie zasľúbenia. Je ich obrovské množstvo a vzťahujú sa na každú oblasť ľudského života.

Keď Boh videl, že spoločenstvo ľudí sa po potope začalo uberať iným smerom, ako mu vytýčil, rozhodol sa, že až do príchodu Mesiáša sa viac nebude zaoberať všetkými národmi, ale vytvorí si svoj vlastný ľud. K tomuto sa rozhodol nájsť človeka ochotného bezpodmienečne sa podriadiť Jeho Slovu. Takýmto človekom bol Abram. Nevieme, kým bol predtým, ako sa rozhodol nasledovať Pána, rovnako ako nie je dôležité, kým si bol ty, kým si sa rozhodol nasledovať Pána. Dôležité je, kým sa stal Abram a kým si sa stal ty po tom, ako si sa stretol s Pánom a začal ho nasledovať. Je jedno, aké hriechy si vykonal predtým, ako si sa stretol s Bohom. Dôležité je, aby Božie slovo menilo náš život a aby sme ho nechali formovať svoju budúcnosť. „A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem. A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme. Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril Hospodin, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Chárana. A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána.“ (1. Moj. 12,1-5)

Boh sa prihovoril Abramovi a dal podmienky, ktoré musí naplniť, ak chce vojsť do spoločenstva s Ním. Za ochotu podriadiť sa týmto podmienkam, Boh zasľúbil požehnania pre jeho život. Chcel, aby tieto zasľúbenia vytvorili Abramovi budúcnosť a aby skrze ne bol vytvorený Boží ľud na zemi. Preto, ak ich nespoznáme, nevieme mať o sebe videnie ako o Božom ľude. Celá budúcnosť, ktorú mal Boh v pláne urobiť na zemi, je totiž zahrnutá v 12 zasľúbeniach, ktoré dal Abramovi. Abram sa stal veľkým človekom v Božích očiach preto, že nielenže prijal Božie slovo, ale sa rozhodol aj podľa neho konať – to bol ten rozhodujúci moment v jeho živote. Boha najviac zaujíma to, aký máš vzťah k Božiemu slovu a či si ochotný podľa neho konať a nasledovať ho.

Prvou vecou, ktorú Boh povedal Abramovi, bolo, aby vyšiel zo svojej otčiny, zo svojej zeme, a potom ho vovedie do zeme, ktorú pre neho pripravil. To poukazuje na to, že podmienky na spoločenstvo s Bohom neurčuje človek, ale ich určuje Pán. Boh určil nielen podmienky, ale aj ciele. Abramovi povedal, aby vyšiel zo zeme svojich otcov a aby vošiel do zeme, ktorú mu ON ukáže. Je nutné sa oddeliť od tradícií hneď na začiatku – aj od národných tradícií, aj od familiárnych tradícií. Oddeliť sa od duchovnej minulosti, ktorú človek mal predtým, ako zažil stretnutie s Bohom. Je nutné sa oddeliť od hriechov, lebo diabol na snaží skrze filozofiu a svetonázor vytvoriť z nás ľudí podľa jeho predstavy.

Boh nedal podmienky, ktoré by človek nevedel naplniť, pretože tou najdôležitejšou podmienkou je byť človekom slova. Preto kultúra zaoberania sa Slovom sa musí znovu navrátiť do života jednotlivcov i celých rodín. Len vtedy je možné stať sa veľkým pred Bohom.

Keď Abram pristúpil na tieto podmienky, Boh hneď začal vyslovovať svoje zasľúbenia a požehnania. Požehnať niekoho v origináli znamená vyrieknuť dobré alebo formovať slovom. Prvoradou vecou každého človeka po obrátení je zadefinovať seba samého voči Božiemu ľudu – to bolo aj prvé zasľúbenie dané Abramovi – nevzťahovalo sa na jeho osobný život, ale Boh mu povedal, že učiním ťa veľkým národom. Toto požehnanie sa vzťahuje tak na cirkev, ako aj na nás, chce, aby sme patrili k takému ľudu, ktorého bude obrovské množstvo. Je to aj naše povolanie – byť veľkou cirkvou.

Boh, keď sa začal zaoberať Abramom, nezačal malými sentimentálnymi vecami, ako by si veľakrát kresťania predstavovali, ale začal veľkými, až šokujúcimi vecami. Toto môže spôsobiť naša viera. Obrátili sme sa nie pre osobný prospech, ale preto, aby sa Božia vôľa mohla diať na zemi. Preto sa musíme oslobodiť zo svojich komplexov a zlyhaní. Boh povedal, že nemysli si, že budeš len takým malým človekom, ale učiním ťa veľkým národom. Nech toto vytýči tvoje videnie o budúcnosti a aj tvoje životné ciele.

Už voči tomuto prvému požehnaniu je vo svete obrovský odpor. Aj znovuzrodení ľudia majú problém uveriť tomu, že cirkev bude veľká, lebo predstava o malosti je nabitá v atmosfére, v  myšlienkach, v predstavách. Musíme prijať vedomie, že budeme veľkými.

Požehnám ťa

Toto sa vzťahuje tak na duchovný ako aj na prirodzený život. Je tu zahrnuté to, aby sme boli neprestajne sýtení pokrmom z Božieho slova, aby sme spoznali autoritu veriaceho, vedeli sme ju používať, aby sme boli napĺňaní Svätým Duchom, aby sme žili v pomazaní, atď. Je tu aj zaopatrenie pre prirodzený život. Duchovné požehnania sú ale dôležitejšie, lebo keď prídeme na to, ako funguje Božie slovo, celý život z toho vieme žiť a prosperovať. Zjavenie, ktoré vie človek prijať od Boha, nad ním otvorí nebo a spôsobí to, že človek prijme požehnanie aj na prirodzenej rovine.

Zvelebím tvoje meno

Abrahám sa skutočne stal najdôležitejším človekom v histórii, hneď po Ježišovi Kristovi, lebo On vyniesol na svetlo život viery založený na Božom slove. V tomto zasľúbení je reč o tom, že Boh pozdvihne život človeka. Aj Slovo hovorí, že dobré meno je ako ten najvýbornejší olej, lebo dobré meno získa aj uznanie. Preto cirkev nesmie byť utlačená, ale má byť akceptovaná v spoločnosti. Je treba za to bojovať, lebo to je požehnanie, ktoré nám Boh dal. No neznamená, že ťa všetci ľudia musia milovať, alebo musia milovať cirkev. Ani s Abrámom to takto nebolo, ale ľudia s ním vošli do zmluvy, aj Filištínci i ďalšie národy, lebo sa ho báli a vedeli, že s ním je jeho Boh! Preto sa Abrahámovo meno stalo veľké. Ľudia videli, že je ako z iného sveta. Nechápali, ako je možné, že to, čoho sa chytí, sa mu podarí. Tento fenomén je možné vidieť aj medzi židmi. Ľudia ich nemajú v láske, ale musia ich rešpektovať.

Toto zasľúbenie sa opäť úplne naplnilo v Ježišovi Kristovi, lebo Jeho meno je nad každé meno. Aj na cirkvi sa toto musí naplniť, aby ľudia mali rešpekt, aby videli, že je s nami Boh. Nech je známe to, že ľudia v cirkvi začnú prosperovať, napravia sa im rodiny, atď.

Budeš požehnaním

Dôvod, prečo chce Boh naplniť svoje slovo nie je len kvôli osobnému prospechu, ale aby sme ho odovzdali ďalej a stali sa požehnaním pre ďalších ľudí. Všetky tie najlepšie veci, ktoré berieme od Boha, je treba hneď použiť v službe, aby sme otvorili nad sebou nebo, aby prišla nová milosť na náš život. Hlavne v duchovnej rovine je treba vedieť požehnať druhého, ale takisto sa to vzťahuje aj na praktický život. Napríklad, keď niekto vie vytvoriť pracovné miesto pre iného človeka. Nepreklínaj svojho šéfa, len ak chceš mať menší plat. Nemôžeš prekliať ten stôl, z ktorého ješ chlieb. Vytvoriť pracovné miesto pre človeka, znamená stať sa požehnaním pre druhého. Svet funguje tak, že preklína tých, ktorí sú preň požehnaním. Neskaz svojimi ústami zdroj, z ktorého ide na teba požehnanie.

Požehnám tých, ktorí ťa žehnajú

Hospodin ukázal, že Boží ľud bude akýmsi katalyzátorom spoločnosti, čo sa v histórii udialo skrze filosemitizmus a antisemitizmus. Nie je možné stavať sa proti Božiemu ľudu a Božej práci bez následkov.

Tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem

Skrze zlý vzťah s Božím ľudom prichádza kliatba. Toto je dôležité aj voči Božiemu ľudu aj voči služobným darom.

Budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme

Pre Abrama bolo šokujúcou správou, že Boh ho povolal, aby formoval svet, aby tvoril históriu. Človek, keď sa obráti a je horlivý, vie za svoj život ovplyvniť veľké množstvo ľudí. Tvorí históriu. Rozhodni sa byť požehnaním pre tento svet. Aj celé zbory sa musia rozhodnúť byť požehnaním pre svoje mestá a regióny.

Keď sa Boh prihovorí k veriacemu, veľakrát je taký šťastný, že sa mu prihovoril, že si ani nevšimne, či Božie slovo naplnil alebo nie. Abram bol z toho natoľko unesený, že vzal so sebou svojho otca a synovca, a pritom mu Boh povedal, že sa musí oddeliť od všetkých. Následkom toho mal také nijaké roky a jeho život skôr stagnoval. Nebol radikálny v tom, aby chodil v poslušnosti Božiemu slovu. Až keď sa od neho oddelil Lót, Boh sa mu znova prihovoril a začal s ním jednať. Odvtedy sa jeho život veľmi zdynamizoval. „A Hospodin riekol Abramovi, keď sa už bol od neho oddelil Lot: Nože pozdvihni svoje oči a vidz, od miesta, na ktorom si, na sever a na juh, na východ a na západ, k moru; lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu až naveky. A učiním to, že bude tvojho semena ako prachu zeme, takže, ak by niekto mohol spočítať prach zeme, spočíta sa i tvoje semeno. Vstaň, prejdi sa po zemi, po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám.“ (1. Moj. 13,14-17)

Duch Svätý ho začal vyučovať, ako získať požehnania, ako vstúpiť do zasľúbení. Jedným z princípov bolo „zem, ktorú vidíš, dostaneš do dedičstva“. Prijatiu vecí od Boha predchádza vízia. Abram sa potreboval učiť vidieť zem, po ktorej chodil, ako svoje vlastníctvo. Nutnosť vízie mu Hospodin znovu zopakoval počas jednej noci, keď ho vyviedol von zo stánu a dal mu spočítať hviezdy na nebi. Vtedy Abram uveril Bohu a On mu to počítal za spravodlivosť.

Ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi veľkou

Aj toto zasľúbenie malo svoju podmienku. Bolo ňou – neboj sa! Každý veriaci potrebuje poraziť strach, aby mohol dôverovať Božiemu slovu. Židia spomenuté zasľúbenie nezarátali medzi požehnania, ale pre nás kresťanov má zasľúbenie ochrany a Božej odplaty veľký význam.

Učiním s tebou zmluvu

Toto zasľúbenie židia nepočítajú medzi Abrahámove požehnania. Pre nás je však veľmi podstatné, že sa Boh rozhodol zasľúbenia potvrdiť zmluvou. Skrze krv Ježiša Krista sme aj my, kresťania, boli započítaní do zmluvy uzatvorenej medzi Bohom a Abrahámom.

Budeš otcom mnohých národov

Boh mu zasľúbil, že z neho nevznikne iba jeden národ, ale stane sa otcom mnohých. Sčasti sa to naplnilo pri Jákobovi, ktorý sa stal otcom dvanástich pokolení Izraela. V Novej zmluve sa zasľúbenie ešte rozšírilo na spasenie veľkého množstva ľudí zo všetkých národov. Na osobnej rovine to nevieme aplikovať. Zasľúbenie má ale veľký význam pre miestne zbory. Každý zbor by mal prijať mentalitu zakladania ďalších zborov. Spolu s týmto zasľúbením Boh zmenil Abramovi meno na Abrahám (Abram-otec množstva, Abrahám-otec mnohých národov). Taktiež Sáre bolo zmenené meno na Sáraj. Na základe zmeny mena vidíme dôležitosť toho, čo vyslovujeme svojimi ústami. Skôr, ako sa zasľúbenie v živote Abraháma a Sáry stalo skutočnosťou, muselo byť uvoľnené skrze reč.

Králi vyjdú z teba

Boh zasľúbil Abrahámovi, že medzi Božím ľudom povstanú významní ľudia. Najvýznamnejším zo všetkých je Ježiš Kristus, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov. Môžeme tu pripočítať aj ďalších významných kráľov Biblie – Dávida, Šalamúna. Pre cirkev to znamená, že Boh v zboroch pozdvihne ľudí, ktorí sú významní pre spoločenský a kultúrny život, známych športovcov atď. Môže sa to naplniť dvomi spôsobmi – buď povstanú spomedzi veriacich, alebo sa títo obrátia zo sveta k Bohu. V Božom diele slúžia takíto ľudia už len tým, že nezataja pred svetom svoje rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista.

Učiním zmluvu s tvojím semenom

Pre budúcnosť Božieho ľudu je dôležité nielen povolanie prvej generácie, ale aj zachovanie Božieho slova a moci Ducha Svätého v nasledujúcich generáciách. Zmluva s Bohom nám zaisťuje Božie osobné povolanie aj pre ďalšiu generáciu. Úlohou každého kresťanského rodiča je skrze výchovu vložiť biblické hodnoty do svojich detí. Kresťanmi sa však môžu stať jedine skrze osobný Boží dotyk a znovuzrodenie.

Dám tebe a tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, zem Kanaán

Toto zasľúbenie je nerozlučne spojené s históriou biblického aj moderného Izraela. S najväčšou pravdepodobnosťou práve ono sa stalo základom moderného sionizmu a biblických proroctiev o znovuvybudovaní Izraela a Jeruzalema.

Tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov

V historických dobách počas budovania opevnených miest, boli mestské brány strategickým miestom, lebo len tadiaľ sa dalo vstúpiť do mesta. Čím boli brány pevnejšie, tým bolo nedobytnejšie aj mesto. Na základe tohto prísľubu Ježiš neskôr prehlásil o cirkvi: „A ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev, a nepremôžu jej ani brány ríše smrti; a dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek by si zviazal na zemi, bude zviazané aj na nebi; a čokoľvek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi.“ (Mt 16,18-19) Pre nás to znamená, že budeme schopní prelomiť každý odpor nepriateľa, ktorý stojí proti naplneniu Božích plánov, zámerov a cieľov.

V tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme

Vďaka Abrahámovej poslušnosti a absolútnej vydanosti Bohu, ktorú preukázal obetovaním Izáka, mu Boh daroval výsadu, že z jeho potomstva povstane Spasiteľ. Toto sa naplnilo v osobe Ježiša Krista.

Záver

Prajem každému čitateľovi Logosu, aby sa životný štýl Abrahámových požehnaní stal jeho vlastným, aby sme skrze ne ovplyvnili svet, v ktorom žijeme, aby sme nimi tvorili históriu, a aby sa na nás naplnilo slovo, že „človek narástol veľký, a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veľký“.